Všetko sa začalo, keď som sa učil na jednu bezoplatnú skúšku v škole. Ako to už býva v podobných situáciách dobrým zvykom, trávil som na facebooku viac času, než je zdrávo. Vďaka tomu som si aj všimol skupinu pelikan.sk. Do očí mi zasvietil status vypytujúci sa, či náhodou nechcem precestovať celý svet zadarmo. Odpoveď na túto otázku bola na svete ešte o čosi skôr než tam bol tento status postnutý. Do skúšky ostáva cca 8 hodín, prečo mám ja len tú povahu v situáciách ako je táto, venovať sa všetkému od skoku cez švihadlo po plánovanie svetovlády? 3/4 hodiny obetovanej zosnovaniu motivačného listu teda nebolo vzhľadom k mojej povahe nijak nezodpovedným činom, hlavne, že mám v skrini dosť čierných čajov a tabletiek s guaranou. Pamätám si, že v liste bolo okrem iných bullshitov uvedené, že mám určite spisovateľský talent, lebo som napísal veľa statusov na facebooku…
Sedím si tak v lietadle, smer Amsterdam. Vedľa mňa sedí Boris, študent architektúry z Prešporku. Zistili sme, že máme toho veľa spoločného a že v ČSA nám zadarmo donesú toľko piva, koľko stihneme počas 1 a pol hodinového letu skonzumovať.
Amsterdam bola moja prvá cesta a povedal by som, že do istej miery aj osudová. Toto mesto mi zo všetkých doteraz navštívených učarovalo asi najviac, svojou atmosférou, ktorá Vás jednoducho vcucne. Občas sa mi o tom aj sníva. Amsterdam, to nie sú len ľahké devy, marihuana a bicykle, ako by si to človek z dosluchu môhol predstavovať. (môj prípad).Amsterdam to je hlavne vysoká životná úroveň a maximálna osobná sloboda. A ku tomu ľahké devy, coffe shopy a bicykle 
Ďalšou cestou bolo Toskánsko, špeciálne teda mestá Pisa, Florencia a plážový distrikt blízko Livorna.
Florencia je umelecká mekka s unikátnou architektúrou. Celé mesto je ale mierne odmerané. Ľudia sa tu občas tvária veľmi dôležito. Pisa je zas na prvý dojem turistickou pascou, kde okrem Piazza del Duomo, so šikmou vežou nič nie je, ale ľudia sú tu omnoho uvoľnenejší. Ak dáte tomuto mestu šancu, môže sa Vám to vrátiť. Pri brehoch rieky nájdete vysedávať vo večerných hodinách mladých ľudí pijúcich víno, pivo Birra Moretti a ku tomu prikusávajúcich gelatto. Atmosféra je tu veľmi spoločenská, občas až bohémskeho razenia. Ak chcete dať mestu šancu, určite vyhľadajte miestnych vodičov rikše, tí Vás zavedú na správne miestá a do správnej spoločnosti.
Pláže sú tu úžasné, posúďte sami…
Rím, to už je iná kategória. Mesto je taký veľký skanzen. Žije skoro výhradne zo svojej minulosti, takže nečudo, že všade nájdete stánky s gelattom. Rím je skôr turistická atrakcia ako fungujúce moderné mesto. Enormné ceny bežný Slovák ustojí len ak bude nakupovať v supermarkete na Stazione Termini, kde sú ceny naopak priaznivé a robia tam prekvapivo dobrú Pizzu.
V Septembri som sa dozvedel, že ma čakajú za mesiac 3 cesty. To bol približne moment, keď som si uvedomil, že voľný čas mi ostane už asi len v spomienkách. Tu niekde ma začala práca aj poznačovať. Strih videa, úprava fotiek, písanie blogu, ako aj súboj s vlastnými nedostatkami mi zabrali tak cca 130 percent času. (AK sa pýtate, kde som nabral tých zvyšných 30, tak nenabral )
Ale keď chce človek “viac”, musí byť pripravený viac aj obetovať…. (Chcel som najskôr obetovať susedovho psa, ale mama ma presvedčila, že to nie je dobrý nápad).
Pamätám, že v Berlíne som mal riadnú svalovicu, takže som toho stihol pochodiť asi najmenej zo všekých ciest, ale na druhú stranu… Mal som šťastie a cez internet som našiel zaujímavé miesta. Tropical Islands 40 km od Berlína ako obrovský ostrov simulujúci oblasť ostrovov alá Borneo, hotel Park Inn, z ktorého si môžete skočiť na lane z výšky 125 metrov, či Trabi Safari, ktoré Vám prináša možnosť vyskúšať si, aké je to brázdiť ulice berlína v pomaľovaných Trabantoch.Pre tých nudnejších turistov sú tu potom aj možnosti sledovať našu históriu a to priamu, keďže málokoho sa netýkala 2. SV.
Edinburg, mesto mŕtvych, vstupná brána do Škótska, mesto, kde sa natáčal Trainspotting, či mesto ktorého mužskí obývatelia si dobrovoľne podchladzujú svoje “ústrojenstvo”. Ľudia v typických puboch sú síce mierne agresívnejšieho razenia, ale na druhú stranu sú otvorení všetkým možným šialenostiam.
Stále však slabota v porovnaní s Mníchovským Oktoberfestom, ktorý v ľuďoch na 17 dní odbúra všetky zábrany. V prípade, že ich nemáte, Vám ich ukáže a odbúra. V porovnaní s nim je každá ľudová megaslávnosť komorná a umiernená. Ženy v krojoch s VEĽKÝM VÝSTRIHOM, tona piva a živej hudby = sen každého zdravého chlapa. No a zdravý chlap je zase snom každej ženy a preto tu predsa tieto provokatérky chodia.
Po istej dobe sa zas ocitám v Miláne, tentokrát mierim do Švajčiarského Saas Fee. Je ešte Október, ale v alpách je pár miest, kde sa lyžuje celoročne. Obetoval som teda možnosť túlať sa na 2 dni po Miláne výmenou za lyžovačku. Švajčiarské Alpy medzi horami sú najlepšie vybavené a najdrahšie zároveň. Príroda je tu veľmi sexi a kontrast jesene so snehom na ľadovci má tiež svoje čaro.
Cestou späť ešte spánok na letisku v Bergame spolu asi s 200 ďalšími ľuďmi. Na cestách človek poznáva okrem sveta hlavne sám seba. Osobne ma moc nebavia poznávacie výlety, prehliadky miest, “sight seing” a podobné srandy. Čo uprednostňujem sú zážitky spojené s aktívnymi činnosťami, či už je to šport, nejaká adrenalinová somarina, nejaká neadrenalínová somarina, alebo proste len nejaká somarina.
Občas sa mi prihovoria príslušníci polície. Veľmi zhovorčiví sú napríklad v Ríme. Tam sa mi prihovárali asi 8 krát a v takom Vatikáne si napríklad aj zapisovali moje osobné údaje, vyprali ma a povedali mi, že toho Pelikána tu už nechcú nikdy vidieť. V Mníchove som zas nepriamo napomôhol zásahu tajnej polície na opitého českého turistu. (to je na celý ďalší príbeh).
Keď som sa dopočul, že pôjdem do New Yorku… Niečo už sa len stalo… predstavte si, situáciu dramatická scéna na konci telenovely, kedy všetci zistia, že sú jedna veľká rodina a celý čas spolu incestili, a hneď na to sa dopočujú, že to tak nie je a navyše incest v Argentíne legalizovali.
Tak ani tento pocit nestačí na popísanie toho ako som sa cítil, lebo som sa cítil úplne inak. Každopádne som si cestou tam zamiloval služby Air France, zistil som, že väčšina New Yorčanov nebola nikdy pri tej veľkej soche s fakľou, zademonštroval som si na Wall Street a trocha som aj poznal, aké je to byť turistickým sprievodcom.
Poslednou cestou roku 2011 bol Londýn. Vianočné trhy v Hyde Parku alá Oktoberfest sprivatizovaný Santa Clausom, (Szándorom Klausom v prípade, že ste z juhu Slovenska).
Tu som bol aj s mojou priateľkou Katkou a kostým pelikána som doplnil o Santovú masku a slnečné okuliare. Výsledný efekt by sa dal označiť asi ako Santa-pelikán-rocková hviezda. Možno aj vďaka týmto kvalitám video nikdy neuzrelo svetlo facebooku. Aby to ešte nebolo málo, pre istotu mi tu ešte niekto stihol ukradnúť fotoaparát, ktorý som zas ja nechtiac ukradol v Amsterdame. (aj to je na dlhú vysvetľovačku). Človek by pri tejto situácii aj uveril všetkým tým kecom o karme
Vtipný zážitok bol, aj keď som ostal v Ríme bez peňazí a bez spoja, ktorý by ma dostal domov. Konzumácia vysokooktánového hrozna pri ceste na Rímskom predmestí (resp. skôr preddediní) a spánok na kruhovom objazde(jediné mäkké a trávnaté lôžko neokupované bezďákmi) to ale vyriešili.
Pri tejto práci som sa naučil, že keď človek niečo chce, mal by ísť za tým a že vždy sa nájdu ľudia ktorým sa to nepáči. (Napríklad keď si chcete zobrať napamiatku dekel od kanála a nepáči sa to miestnej polícii).
Ďalej som sa naučil nikdy sa nepýtať “Do you speak English” a zábavu moc neplánovať, pretože správny yesman sa rozhoduje spontánne, a tieto spontánne momenty sú často hlavnými medzníkmi celého príbehu.
Svet je ale plný ľudí, ktorí žijú len pre to, že nemajú nič lepšieho na práci a preto Vám občas budí Vaše správanie zazlievať. Priaznivci spontánnej zábavy sú potom nútení pred týmito pózermi utekať na miesta ako je Amsterdam, Októberfest, ale napríklad aj taká chata Kosodrevina.
Život na cestách nie je o nastolení a udržiavaní nejakého stereotypu(je mi zle už len z písania tejto vety).
Život je v skutočnosti o zmene, nových zážitkoch, chôdzi do neznáma a spaní na kruhových objazdoch.
Keď o ňom budete hovoriť svojim vnúčatám, nebudete hovoriť: “24.februára 2008 som v kancelárii vybavil 14 telefoNátov, 20 krát sa pozrel von oknom a 50 krát skontroloval statusy na facebooku“.
Váš príbeh bude začínať skôr nejak takto: “Keď som prvý krát letel lietadlom… Viete, to je taká plechová rachotina, ktorými sme lietali do New Yorku pred tým ako sa vynašiel Teleport…“
Cestovanie úzko súvisí so zábavou a zábava je často veľmi podceňovanou zložkou ľudského života. Čo myslíte, že je hlavným dôvodom sebevrážd? To, že to niekoho nebaví. Tak prosím začnite brať zábavu vážne, urobíte tým službu sebe aj policajnému komisárovi, ktorý vás nebude musieť trepať v igelitovom vreci
Autor: Juraj Plichtík
.
