Koľko batožiny si môžem so sebou vziať do lietadla?

Pri balení vecí často krát hádžeme do kufra všetko čo nás napadne, pretože: „čo ak náhodou práve tuto vec budem na svojej ceste potrebovať…“ Nakoniec sme radi, že sa nám podarí zavrieť kufor a môžeme ísť na letisko. Avšak často zabúdame, že pred cestou lietadlom je potrebné si zistiť, koľko batožiny je vôbec povolené vziať so sebou do lietadla. Až na letisku potom na túto chybu doplácame.
 
Príručná batožina, carry-on, checked baggage, čo je čo… ?
batozina1
Batožinu rozdeľujeme na odbavenú a príručnú. Odbavená batožina, taktiež nazývaná aj checked baggage sa prepravuje v batožinovom priestore v podpalubí lietadla a odovzdáva sa už pri check-ine. Väčšina leteckých spoločností povoľuje 23 kg batožiny do podpalubia, avšak nájdu sa aj letecké spoločnosti, ktoré povoľujú väčšiu alebo menšiu hmotnosť. Ak si zakúpite business letenku, limity pre batožinu sú tam väčšie a v niektorých prípadoch si môžete vziať so sebou aj dva kusy batožiny. Maximálne rozmery každého kusu batožiny by nemali presiahnuť 158 cm (dĺžka + šírka + výška).
 
Pre viac informácií o konkrétnych leteckých spoločnostiach odporúčam pozrieť si nasledujúcu tabuľku, kde môžete vidieť, koľko odbavenej a príručnej batožiny povoľujú jednotlivé letecké spoločnosti v ekonomickej triede.
 

letecká spoločnosť odbavená batožina (hmotnosť)

príručná batožina

(rozmer v cm)

príručná batožina

(hmotnosť)

Air Berlin 23 kg/1ks 55x40x20 6 kg
Austrian 23 kg/1ks 55x40x23 8 kg
Lufthansa 23 kg/1ks 55x40x23 8 kg
ČSA 23 kg/1ks 55x45x25 8 kg
British Airways 23 kg/1ks 56x45x25 23 kg
KLM 23 kg/1ks 55x25x35 12 kg
Air France 23 kg/1ks 55x35x25 12kg
Aeroflot 20 kg/1ks 55x40x20 10 kg
Alitalia 23 kg/1ks 55x35x25 8 kg
Lot 23 kg/1ks 55x40x23 8 kg
Iberia 23 kg/1ks 56x36x23 10 kg
Swiss 23 kg/1ks 55x40x23 8 kg
Emirates 30 kg/1ks 55x38x20 7 kg
Qatar Airways 23 kg/1ks 50x37x25 7 kg
Turkish Airlines 20 kg/1ks 55x40x23 8 kg
Air Canada 23 kg/1ks 55x40x23 10 kg
Qantas 23 kg/1ks 55x40x20 7 kg

 
Príručnú batožinu, nazývanú aj cabin baggage, hand baggage alebo carry-on si berú cestujúci so sebou do lietadla, a rovnako ako pri odbavenej batožine, tak aj pri príručnej platí,sken_batozinyže každá letecká spoločnosť povoľuje iné rozmery a váhu. Pre príručnú batožinu platia zvlášť striktné pravidlá, pretože príručná batožina podlieha bezpečnostnou kontrolou. Na palubu si nesmiete vziať viac ako jeden liter tekutín (lak na vlasy, šampón, deodorant,..) balených v max 100ml fľaštičkách, ktoré musia byť uložené v špeciálnych znovuuzatvárateľných vreckách. Súčasťou príručnej batožiny nesmú byť ani žiadne ostré predmety (pilníky, nožničky, žiletky,..). Takže ak sa nechcete zbaviť vášho obľúbeného Diora, radšej si ho zabaľte do „veľkej“ batožiny.
Niektoré letecké spoločnosti striktne dodržiavajú to, že cestujúci musí mať všetky veci uložené v jednej príručnej batožine, a nepovoľujú teda ani fotoaparát, kabát alebo laptop ako ďalší kus batožiny, ako napr. Air Berlin, British Airways alebo Turkish Airlines. Preto sa nečudujte, keď na linke Bratislava – Londýn uvidíte cestujúceho s piatimi vrstvami oblečenia na sebe, nebojte sa, v lietadle nebude zima, cestujúci chce iba ušetriť za batožinu…
 
Prečo nemám v cene letenky batožinu?
Samostatnú kategóriu tvora nízkonákladové letecké spoločnosti, ako napr. Ryanair, Wizzair, Norwegian atď. Cena letenky s nízkonákladovými prepravcami väčšinou zahŕňa iba príručnú batožinu. Každú ďalšiu batožinu je možné dokúpiť buď priamo, pri rezervácii letenky, neskôr v sekcii „kontrola rezervácie“ alebo priamo na letisku.
 
Letecká spoločnosť Ryanair ponúka možnosť zakúpiť si buď 15kg alebo 20kg batožinu. Cena za batožinu sa líši v závislosť od sezóny, od jednotlivých letov, alebo či si batožinu zakúpite priamo pri kúpe letenky, neskôr v „kontrole rezervácie“ alebo priamo na letisku. Celkovo sa vám extra super cena letenky môže pekne predražiť. Bližšie informácie o jednotlivých poplatkoch môžeme vidieť v tabuľke nižšie.
 

sezóna 1.6.-30.9. 21.12.-4.1.
Ryanair 15 kg pri rezervácii 15-30€

na letisku

100-130€

kilogram navyše1kg/20€

príručná batožina

55x40x20

10kg

po rezervácii 30-40€
20 kg pri rezervácii 35-45€

na letisku

105-140€

po rezervácii 40-50€

 

mimosezóna 5.1.-31.5. 1.10.-20.12.
Ryanair 15 kg pri rezervácii 15-20€

na letisku

80€

kilogram navyše1kg/20€

príručná batožina

55x40x20

10kg

po rezervácii 10-25€
20 kg pri rezervácii 25-30€

na letisku

75-90€

po rezervácii 30-35€

 
Odlišnú cenovú a batožinovú politiku realizuje nízkonákladová letecká spoločnosť Wizzair. V cene letenky s Wizzair máte nárok na príručnú batožinu v rozmeroch 42x32x25cm, avšak táto batožina musí byť uložená pod nohami alebo pod sedačkou. Za poplatok 10 eur je možné dokúpiť si väčšiu príručnú batožinu v rozmeroch 56x45x25cm, ktorú je možné odložiť do odkladacieho priestoru. Cena za batožinu sa líši v závislosti od dĺžky letu a sezóny, viac informácii nájdete v tabuľke.
 

WIZZ AIR dĺžka letu do 1:50 hod 1:50-2:40 hod nad 2:40 hod

mimosezóna

8.1.-7.6.  23.9.-14.12.

15€ / 32kg 20€ / 32kg 25€ / 32kg

sezóna

8.6.-22.9.  15.12.-7.1.

25€ / 32kg 30€ / 32kg 35€ / 32kg
poplatok na letisku 45€ / 32 kg
príručná batožina 42x32x25cm free 56x45x25 10€

 
V nasledujúcej tabuľke je prehľad iných nízkonákladových leteckých spoločností a ich poplatkov za príručnú a odbavenú batožinu.
 

letecká spoločnosť odbavená batožina hmotnosť/cena príručná batožina rozmery v cm hmotnosť príručnej batožiny
Easy Jet 20 kg /32€ 56x45x25 nie je stanovená
German Wings 23 kg/10€ 55x40x20 8 kg
Danube Wings 15 kg/ bez poplatku 55x40x20 5 kg
Norwegian 20 kg/ 5-35€ 55x40x23 10 kg

 
Je možné vziať si so sebou aj domáceho miláčika?
 
Okrem štandardnej batožiny je možné prepravovať aj rôzne športové pomôcky (surf, golfové palice, potápačská výstroj,…), hudobné nástroje alebo zvieratá, ktoré je nutné vyžiadať u konkrétnej leteckej spoločnosti, preprava takejto batožiny sa riadi osobitnými predpismi a poplatkami.
 
batozina2Ak už máme všetky informácie ohľadom batožiny zistené, najdôležitejšie je, aby sme si batožinu v cieľovej destinácii aj vyzdvihli. Letecké spoločnosti vedia pripraviť aj nepríjemne prekvapenie tým, že batožinu po ceste stratia alebo poškodia. Preto je nevyhnutné, aby ste si svoju batožinu poriadne označili všetkými potrebnými údajmi a poistili pred prípadným poškodením alebo odcudzením.
 
Teraz, keď už vieme všetko o batožine, nezostáva nič iné, iba kúpiť si letenku cez pelikán a odletieť niekam do tepla!

Ako sa stať profesionálnym pilotom?

Byť profesionálnym pilotom, len tak si lietať po svete, zarábať okolo 6000 eur mesačne, a popri tom sa nechať obsluhovať krásnymi letuškami? Áno, aj takto si mnohí z nás predstavujú svoju prácu snov. Avšak každá minca má dve strany, a teda aj cesta za vytúženým povolaním nie je len prechádzka ružovou záhradou.

chlapec s lietadlom

 

Nie je neskoro na plnenie svojich snov?

Obrovskou výhodou je to, že stať sa profesionálnym pilotom je možné v takmer každom veku. Ak niekto už odmalička túži byť pilotom, v tom prípade je najlepšie ísť rovno študovať na  leteckú vysokú školu. Ak má však niekto povolanie, ktoré ho už nebaví, má dostatok peňazí na účte a chuť stať sa profesionálnym pilotom, nič nie je stratené. Stačí sa prihlásiť na kurz lietania a z pilotovania lietadla na playstation sa o pár mesiacov môže stať ozajstné riadenie vetroňa, boeingu alebo vrtuľníka. Musím však podotknúť, že nejde iba o čisto mužské povolanie, rovnako dobre môže prácu pilota vykonávať aj žena.

ciapka pilota

 

Ako začať?

Na výber je niekoľko leteckých škôl a aeroklubov schválených Leteckým úradom Slovenskej republiky, kde si môžu uchádzači vybrať z nasledovnej ponuky kurzov:

PPL – private pilot licence – licencia súkromného pilota,
CPL – comercial pilot licence – licencia obchodného pilota,
ATPL – Airline Transport Pilot License – licencia dopravného pilota

Pre získanie ktorejkoľvek licencie je nevyhnutné splniť základne podmienky, a to je vek 18 rokov, stredoškolské vzdelanie s maturitou, ovládanie anglického jazyka a 200% zdravotný stav. Každý uchádzač o túto prácu musí totiž prejsť dvojdňovou zdravotnou prehliadkou v Leteckej vojenskej nemocnici v Košiciach.

Od roku money2008 je nevyhnutné aby každý pilot, ktorý lieta mimo hranice Slovenska bol držiteľom ICAO Language profficiency check, ide o preskúšanie znalostí z leteckej angličtiny. Ďalším krokom je získanie osvedčenia rádiotelefonistu leteckej pohyblivej služby.

Okrem jednotlivých kurzov PPL, CPL a ATPL je nevyhnutné, aby bol budúci pilot držiteľom rôznych iných licencií a osvedčení odbornej spôsobilostí ako sú napr. IR – prístrojová kvalifikácia, MEP – rozšírenie na viacmotorové lietadlá, MCC – súčinnosť viacčlennej posádky, atď. Ďalšie podmienky absolvovania jednotlivých kurzov sú uvedené v tabuľke.

PPL CPL ATPL
licencia súkromného pilota obchodného pilota dopravného pilota
skúšky teoretická + praktická teoretická + praktická 14 skúšobných predmetov
celkový nálet 45 letových hodín 200 letových hodín 1500 letových hodín
dĺžka kurzu kurz v rozsahu 80 hodín kurz v rozsahu 500 hodín kurz v rozsahu 650 hodín
podmienky absolvovania preksúšanie + 45 let.hodín PPL + IR + preskúšanie + 200 let.hodín CPL, MEP, MCC, IR + preskúšanie + 1500 let.hodín
približná cena 6000 EUR 16 650 EUR 36 500 EUR

 
Ako môžeme vidieť, tak cesta profesionálneho pilota do kokpitu lietadla je dlhá a finančne náročná, ale ten pocit, keď sa po niekoľkých mesiacoch driny a výcviku prihovoríte k posádke a poviete im: „hovorí k Vám kapitán lietadla …“ je určite na nezaplatenie!pilot  Cesta od pilota „práškara“ až po profesionálneho pilotaDosť bolo teórie… O tom, ako to v letectve skutočne funguje nám porozpráva skúsený profesionálny pilot Ing. Miroslav Kaličiak (64), ktorý má nalietaných už 18 000 letových hodín. Počas svojej kariéry vystriedal mnoho strojov, no medzi jeho najobľúbenejšie patrí najmä Boeing 737 a SAAB 340. Najdlhší let, ktorý Ing. Kaličiak absolvoval bol na trase Seattle – Bratislava a taktiež nám prezradil, že jeho najobľúbenejšou leteckou spoločnosťou bol nízkonákladový prepravca SkyEurope.

 
Stať sa pilotom je snom mnohých detí, bolo aj Vašim detským snom stať sa profesionálnym pilotom?
 
Najskôr som chcel byť námorníkom, vodičom kamióna a cowboyom. Ale od 15 rokov som začal chodiť do Aeroklubu s tým, že sa chcem stať pilotom. 
 
Ako dlho Vám trvalo kým sa Vám tento sen splnil?
 
Mne to trvalo trochu dlhšie, pretože som išiel študovať na Žilinskú Univerzitu, letecký odbor, kde som popri vysokoškolskom vzdelaní získal tiež prvý stupeň leteckej licencie tzv. PPL (private pilot licence). Na to, aby som mohol profesionálne lietať som musel získať ešte CPL (commercial pilot licence), kvalifikáciu pre lietanie podľa prístrojov IFR (instrument flight rules), MEL (multiengine), EP (english proficiency), a tiež preškolenie na konkrétny typ lietadla TR (type rating). Neskôr, aby som mohol lietať ako Commander som musel získať ATPL (airline transport pilot licence).
  
To znamená, že po získaní poslednej licencie ATPL ste začali pracovať ako dopravný pilot alebo aké boli začiatky Vašej profesionálnej dráhy pilota?
 
Ja som začínal ako pilot „práškar“. Táto profesia u nás už skoro zanikla. To sú piloti, ktorí lietajú nízko nad zemou a „ošetrujú“ poľnohospodárske polia a lesy. Bolo to v leteckom podniku SLOV AIR. Lietali sme hlavne v Československu, ale tiež v Egypte, Sudáne, Alžírsku a dokonca som prelietaval malé poľnohospodárske lietadla až z Južnej Afriky do Sudánu a Egypta. Až neskôr som začal ako dopravný pilot. Najskôr ako Co-pilot a následne ako Commander, čo lietam dodnes. 
 
Musia piloti pravidelne podstupovať rôzne preskúšania?Okrem už spomínaných počiatočných licencií a kvalifikácií, všetci dopravní piloti musia absolvovať celoživotný systém pravidelného školenia (recurrent training), ktorý okrem teoretických školení a preskúšaní obsahuje raz za šesť mesiacov praktický výcvik a preskúšanie. 
 
Veľa ľudí si predstavuje prácu pilota ako super job – len čo sa stroj odlepí od dráhy, tak letuška prinesie pilotovi kávu, ten zapne autopilota, pospí si, pristane, ocitne sa na exotickom ostrove, pobudne pár dni a zase letí naspäť. Realita je však asi odlišná, vytvárajú nám filmy iba mylné predstavy o autopilotovi, ako to v skutočnosti funguje?pilot
 
V zásade to tak aj je. Aj s tou kávičkou i keď nie hneď po štarte, ale až v letovej hladine. Aj autopilot je k dispozícii. Bol by nezmysel, aby piloti hodiny riadili lietadlo ručne, keď let prebieha v stanovenej výške a po stanovenej trati. Autopilot je dobrý aj pre pristátie v zlých meteorologických podmienkach, ale…. Lietadlo a jeho systémy (vrátane autopilota) je HI TEC možného najvyššieho stupňa. Ale stále je to len stroj a nerozmýšľa. Vie byť spoľahlivý pomocník, ale človek mu musí dávať neustále pokyny, čo má robiť. A potom, piloti sú na palube hlavne preto, že všetko, aj tá najlepšia technika môže zlyhať, človek však zlyhať nesmie a musí byť schopný kedykoľvek, pri zlyhávaní akéhokoľvek systému lietadla, bezpečne dopraviť cestujúcich späť na zem. 
 
Máte pri Vašej práci čas aj na spoznávanie nových destinácií?
 
Je to trochu klamlivá predstava. Väčšina letov je tzv. „otočkových“, to znamená, že posádka kdesi doletí, vidí letisko a za hodinu letí späť. Maximálne ide na noc do letiskového hotela a zas ráno letí niekde inde. U transkontinentálnych letov posádky strávia obyčajne pár dní v danom meste. Vyzerá to síce atraktívne, ale keď už ste dvadsiaty krát v Sydney, tak sa vám už ani z hotela nechce ísť. 
 
Práca pilota si vyžaduje obrovské množstvo teoretických poznatkov, odlietaných hodín a dostatočne vypestovanú psychiku, stalo sa Vám niekedy, že ste sa dostali do situácie, kedy ste nevedeli čo sa deje s lietadlom, prípadne, že Vám dochádzalo palivo alebo ste mali nejakú poruchu?
 
Hovorí sa nikdy nehovor nikdy, ale nikdy by nemala nastať situácia, že by posádka nevedela čo sa deje s lietadlom! Ako som už spomínal Murphyho zákony platia aj v letectve. To znamená, že to čo sa môže pokaziť sa niekedy určite pokazí.piloti 
 
Stalo sa Vám niekedy, že ste museli núdzovo pristáť?
 
Dvakrát počas mojej kariéry som letel a pristával len s jedným motorom a raz som musel núdzovo vysúvať podvozok lietadla. Ale tak je konštruované lietadlo, aby dokázalo letieť na jeden motor a na vysunutie podvozku existujú tri nezávisle systémy. A ja, ako pilot som školený a kvalifikovaný na to, aby som bezpečne letel a doletel aj s takouto veľkou poruchou. 
 
Ak sa vyskytnú problémy je nutné, aby pilot ihneď informoval pasažierov, alebo často krát ani len cestujúci netušia o problémoch v kokpite?
 
Informovať cestujúcich o poruche na lietadle je povinnosť zo zákona. Je to však aj nevyhnutnosťou, pretože cestujúci musia byť posádkou pripravení, napríklad na núdzové pristátie či následnú núdzovú evakuáciu. 
 
Ak letíte do novej destinácie, je nutné si vopred naštudovať letisko, pristávacie dráhy, alebo všetko zariadia počítače?
 
Pri každom lete, a nie len na nové letisko, sa pilot musí zoznámiť so všetkou dostupnou dokumentáciou o tomto letisku, aj o prípadnom náhradnom letisku. Aj keď ste tam boli včera, alebo dnes ráno, čosi sa mohlo zmeniť a vy ako pilot to musíte vedieť. 
 
Aká najkurióznejšia vec sa Vám počas Vašej kariéry stala?
 
V dopravnom letectve sa veľa zvláštností nedeje. Snáď len drobné špecifiká na niektorých malých letiskách. Lietal som kdesi na severe na také malé letisko a zvyčajne sme mali palivo na let tam aj späť. Raz sa však stalo, že som potreboval doplniť palivo. Dal som to po rádiu dopredu vedieť letisku, ale…. po pristáti som sa dozvedel, že budeme mať meškanie, pretože plnič paliva pracuje len na zavolanie a momentálne beží dôležitý hokejový zápas. Tak sme museli počkať, kým sa dohralo, a mali sme tiež šťastie, že domáci vyhrali. Možno by sme ani neodleteli. V Afrike zase na niektorých malých letiskách sa medzi jednotlivými letmi na letiskovej ploche pásol dobytok, alebo chlapci hrali futbal. A tak vždy pred pristátím bolo potrebné urobiť nízky prelet nad plochou, rozohnať dobytok11051 Viac

Lietanie v tehotenstve? Najbezpečnejší je druhý trimester

lietanie v tehotenstveOčakávate potomka a bojíte sa, či je bezpečné využiť pri ceste na dovolenku lietadlo? Veľa záleží od odporúčania lekárov i od toho, v ktorej fáze tehotenstva sa nachádzate. Svoje obmedzenia majú pri preprave gravidných pasažierok aj letecké spoločnosti.

Cestovanie lietadlom počas tehotenstva je vo všeobecnosti bezpečné, je však viacero faktorov, ktoré musíte brať do úvahy. Zdravotné riziko, ktoré predstavuje lietanie pre zdravé ženy s normálnym priebehom tehotenstva, je minimálne. Leteckej doprave by sa však mali vyhnúť ženy s rizikovým tehotenstvom, cukrovkou, vysokým krvným tlakom, anémiou či placentárnymi abnormalitami.

Lietanie zvyšuje riziko vzniku krvných zrazenín u všetkých ľudí, tehotné ženy však patria do rizikovej skupiny. Nemali by preto zabúdať na dostatočné množstvo tekutín, strečing a pravidelný pohyb po kabíne lietadla.

Problematické môže byť aj žiarenie, ktoré sa vyskytuje vo vysokých nadmorských výškach. To však ohrozuje skôr tehotné letušky či pilotky, občasné pasažierky sa nemajú čoho obávať.

Obávať sa netreba ani prechodu cez detektor bezpečnostnej kontroly. Keďže nepracuje na princípe röntgenových lúčov, pre matku i dieťa je bezpečný.

 

Leťte v druhom trimestri

Členovia Amerického kongresu pôrodníkov a gynekológov sa zhodli na tom, že najlepší čas na lietanie je obdobie v strede tehotenstva, medzi 14. a 28. týždňom. Vtedy sú zdravotné riziká minimálne.

Naopak, najriskantnejšie je letieť v prvom trimestri, kedy je najvyššie riziko spontánneho potratu. Letecká preprava vo vysokom štádiu tehotenstva by zas mohla spôsobiť predčasný pôrod.

Druhý trimester je pre lietanie ideálny aj preto, že ženy sa zvyčajne cítia dobre a majú množstvo energie. Vzrušenie, ranné nevoľnosti a výkyvy nálad ich už prešli, ich bruško zatiaľ nie je príliš veľké a nepohodlie konečných štádií tehotenstva sa ešte nedostavilo.

 

Pozor na obmedzenia

Niektoré letecké spoločnosti limitujú, dokedy zoberú tehotnú ženu na palubu. Ak žena letí vo vysokom štádiu tehotenstva, môžu požadovať aj potvrdenie od doktora, že budúca matka je letu schopná. Tieto požiadavky si treba vždy overiť priamo u leteckej spoločnosti s ktorou letíte.

Ak žena letí v deviatom mesiaci tehotenstva spoločnosťou United Airlines, musí sa preukázať lekárskym potvrdením nie starším ako 72 hodín od dátumu odletu. Potvrdenie musí okrem osvedčenia o fyzickej spôsobilosti na let obsahovať aj predpokladaný termín pôrodu.

Anglická spoločnosť British Airways zoberie na palubu tehotnú ženu len do konca 36. týždňa tehotenstva. Ak čaká dvojičky či trojičky, lehota sa skracuje na ukončený 32. týždeň gravidity. Pri lete po 28. týždni tehotenstva, vyžaduje od pasažierky lekárske potvrdenie o bezproblémovom tehotenstve, očakávanom termíne pôrodu a o tom, že neexistujú dôvody, pre ktoré by letieť nemohla.

Kompletne vyplnený a potvrdený „Fit to fly“ formulár požaduje za rovnakých podmienok aj letecká spoločnosť Ryanair.  Českými aerolíniami môžu budúce matky s bezproblémovým tehotenstvom cestovať až do konca 34. týždňa bez lekárskeho potvrdenia. To spoločnosť vyžaduje až po jeho prekročení.

 

Pohodlie na palube

Cestovanie bude pre nastávajúce mamičky príjemnejšie, ak sa budú riadiť niekoľkými jednoduchými radami:

  •   oblečte si pohodlné, voľné oblečenie z prírodných materiálov
  •   požiadajte o sedadlo v prvom rade, či pri uličke, kde budete mať viac miesta na nohy
  •   ak trpíte nevoľnosťou, požiadajte svojho lekára o vhodné lieky, ktoré môžete užívať aj v tehotenstve
  •   vyhýbajte sa jedlám, ktoré nafukujú a spôsobujú žalúdočné problémy
  •   pite dostatočné množstvo tekutín, nehladujte

 

 

 

Lietanie nemusí byť trápenie (zdravie a lietanie)

Letecká doprava je považovaná za jednu z najbezpečnejších. Napriek tomu niektorí ľudia nasadajú do lietadla s nechuťou a vystupujú so zdravotnými ťažkosťami. Nemusí to však byť tak! Pripravili sme pre vás niekoľko tipov, ako prežiť cestu lietadlom v zdraví a pohode.

Boľavé končatiny, opuchnuté členky, poruchy spánku, riziko žilovej trombózy a pri dlhých letoch aj vyrovnávanie sa s pásmovou chorobou. Takéto ťažkosti môžu pociťovať pasažieri na palubách lietadiel. Ich následky sa však dajú zmierniť jednoduchými cvičeniami a trikmi, ktoré zosumarizoval magazín Medical News Today.

spokojny cestujuci

 

Riziko trombózy

Azda najzávažnejším problémom, ktorý môže cestujúcich leteckých spoločností ohroziť, je žilová trombóza. Krvná zrazenina, ktorá vznikne najčastejšie v nohách, sa totiž môže uvoľniť, upchať hlavnú pľúcnu tepnu a tak spôsobiť embóliu. Exituje množstvo štúdií, ktoré sa venujú vzťahu trombózy a lietania. Niektoré ukazujú, že už po štvorhodinovom lete sa riziko jej vzniku zdvojnásobí. Najväčším rizikovým faktorom je však nehybné sedenie, trombóza vám teda môže rovnako hroziť pri ceste autom, vlakom či dokonca v kancelárii.

Mimoriadny pozor by ste si mali dávať, ak patríte do rizikovej skupiny – máte nad 40 rokov, už ste embóliu pľúc vy alebo niekto z rodiny v minulosti prekonali, ste tehotná či užívate hormonálnu antikoncepciu. Riziko trombózy zvyšuje aj nedávno prekonaný chirurgický zákrok, trauma a niektoré typy rakoviny.

Ako riziko znížiť? Odborníci odporúčajú používať sťahovacie pančuchy,  piť dostatočné množstvo tekutín – najmä vody a nealkoholických nápojov, uvoľniť alebo úplne si vyzuť topánky a aspoň raz za hodinu opustiť svoje sedadlo a prejsť sa po palube lietadla. Nezabudnite si tiež nohy pravidelne precvičovať – pokrúťte členkami, pohýbte prstami a postavte nohu z päty na špičku a opačne.

 

Pásmová choroba

Pásmová choroba, známa ako jet lag, je dôsledkom cestovania cez niekoľko časových pásiem. Spôsobuje únavu a poruchy spánku, ktoré môžu pretrvávať od dvoch dní až do dvoch týždňov. Naše telo je totiž nastavené na rytmus deň – noc v našej domovskej krajine. Keď rýchlo prekonáme veľké vzdialenosti, naše vnútorné hodiny stále fungujú tak ako doma, bez ohľadu na to, koľko je práve hodín v našej cieľovej destinácii.

Ako však následky pásmovej choroby minimalizovať?  Tu je niekoľko tipov:

  • nastavte si hodinky na čas v cieli vašej cesty ešte predtým, ako tam pristanete
  • ak letíte na západ, snažte sa zostať hore tak dlho, ako sa len dá; pre telo je jednoduchšie zvládnuť dlhší deň  a váš biorytmus bude menej rozhádzaný
  • ak letíte na východ, snažte sa v lietadle zaspať; po prílete cez deň nespite, skrátite tak čas potrebný na adaptáciu
  • keď priletíte, snažte sa nabehnúť na miestny režim tak rýchlo ako sa len dá
  • ak je to možné, trávte čo najviac času cez deň vonku – slnečné lúče pomôžu vašim vnútorným hodinám preorientovať sa

 

Spánkové ťažkosti

Pre mnohých ľudí je spánok v lietadle veľkým problémom. Nie je to nič zvláštne, keď si uvedomíme všetky tie rušivé zvuky, málo priestoru pre nohy a chlad z klimatizácie. Aj tieto ťažkosti sa však dajú zmierniť pomocou jednoduchých trikov.

Svoje miesto v lietadle si vyberajte múdro. Ideálne je miesto pri okne, ktoré vám dáva oproti iným cestujúcim hneď niekoľko výhod – o okno sa môžete oprieť a zmeniť tak vzpriamenú polohu, máte kontrolu nad tienidlom a nikto vás nebude budiť so žiadosťou o uvoľnenie cesty na toaletu. Dobre si rozmyslite aj rezerváciu sedadla pri únikovom východe. Výhoda väčšieho priestoru pre nohy je niekedy kompenzovaná sedadlom, ktoré sa nedá sklopiť, a väčším hlukom.

Väčšie pohodlie vašej chrbtici zabezpečí nafukovací vankúšik, nezabudnite si ani teplé ponožky. Ak ťažko zaspávate pri svetle, pomôcť vám môže maska na oči. Obujte si pohodlné a mäkké topánky, ktoré sa dajú povoliť. Počas letu vám totiž môžu opuchnúť nohy.


Z ciest Pelikánových

Pelikan Show 2011(Zostrih)

Všetko sa začalo, keď som sa učil na jednu bezoplatnú skúšku v škole. Ako to už býva v podobných situáciách dobrým zvykom, trávil som na facebooku viac času, než je zdrávo. Vďaka tomu som si aj všimol skupinu pelikan.sk. Do očí mi zasvietil status vypytujúci sa, či náhodou nechcem precestovať celý svet zadarmo. Odpoveď na túto otázku bola na svete ešte o čosi skôr než tam bol tento status postnutý. Do skúšky ostáva cca 8 hodín, prečo mám ja len tú povahu v situáciách ako je táto, venovať sa všetkému od skoku cez švihadlo po plánovanie svetovlády? 3/4 hodiny obetovanej zosnovaniu motivačného listu teda nebolo vzhľadom k mojej povahe nijak nezodpovedným činom, hlavne, že mám v skrini dosť čierných čajov a tabletiek s guaranou. Pamätám si, že v liste bolo okrem iných bullshitov uvedené, že mám určite spisovateľský talent, lebo som napísal veľa statusov na facebooku


Sedím si tak v lietadle, smer Amsterdam. Vedľa mňa sedí Boris, študent architektúry z Prešporku. Zistili sme, že máme toho veľa spoločného a že v ČSA nám zadarmo donesú toľko piva, koľko stihneme počas 1 a pol hodinového letu skonzumovať.
Amsterdam bola moja prvá cesta a povedal by som, že do istej miery aj osudová. Toto mesto mi zo všetkých doteraz navštívených učarovalo asi najviac, svojou atmosférou, ktorá Vás jednoducho vcucne. Občas sa mi o tom aj sníva. Amsterdam, to nie sú len ľahké devy, marihuana a bicykle, ako by si to človek z dosluchu môhol predstavovať. (môj prípad).Amsterdam to je hlavne vysoká životná úroveň a maximálna osobná sloboda. A ku tomu ľahké devy, coffe shopy a bicykle ;)

Ďalšou cestou bolo Toskánsko, špeciálne teda mestá Pisa, Florencia a plážový distrikt blízko Livorna.
Florencia je umelecká mekka s unikátnou architektúrou. Celé mesto je ale mierne odmerané. Ľudia sa tu občas tvária veľmi dôležito. Pisa je zas na prvý dojem turistickou pascou, kde okrem Piazza del Duomo, so šikmou vežou nič nie je, ale ľudia sú tu omnoho uvoľnenejší. Ak dáte tomuto mestu šancu, môže sa Vám to vrátiť. Pri brehoch rieky nájdete vysedávať vo večerných hodinách mladých ľudí pijúcich víno, pivo Birra Moretti a ku tomu prikusávajúcich gelatto. Atmosféra je tu veľmi spoločenská, občas až bohémskeho razenia. Ak chcete dať mestu šancu, určite vyhľadajte miestnych vodičov rikše, tí Vás zavedú na správne miestá a do správnej spoločnosti.
Pláže sú tu úžasné, posúďte sami…


Rím, to už je iná kategória. Mesto je taký veľký skanzen. Žije skoro výhradne zo svojej minulosti, takže nečudo, že všade nájdete stánky s gelattom. Rím je skôr turistická atrakcia ako fungujúce moderné mesto. Enormné ceny bežný Slovák ustojí len ak bude nakupovať v supermarkete na Stazione Termini, kde sú ceny naopak priaznivé a robia tam prekvapivo dobrú Pizzu.


V Septembri som sa dozvedel, že ma čakajú za mesiac 3 cesty. To bol približne moment, keď som si uvedomil, že voľný čas mi ostane už asi len v spomienkách. Tu niekde ma začala práca aj poznačovať. Strih videa, úprava fotiek, písanie blogu, ako aj súboj s vlastnými nedostatkami mi zabrali tak cca 130 percent času. (AK sa pýtate, kde som nabral tých zvyšných 30, tak nenabral ;) )
Ale keď chce človek “viac”, musí byť pripravený viac aj obetovať…. (Chcel som najskôr obetovať susedovho psa, ale mama ma presvedčila, že to nie je dobrý nápad).


Pamätám, že v Berlíne som mal riadnú svalovicu, takže som toho stihol pochodiť asi najmenej zo všekých ciest, ale na druhú stranu… Mal som šťastie a cez internet som našiel zaujímavé miesta. Tropical Islands 40 km od Berlína ako obrovský ostrov simulujúci oblasť ostrovov alá Borneo, hotel Park Inn, z ktorého si môžete skočiť na lane z výšky 125 metrov, či Trabi Safari, ktoré Vám prináša možnosť vyskúšať si, aké je to brázdiť ulice berlína v pomaľovaných Trabantoch.Pre tých nudnejších turistov sú tu potom aj možnosti sledovať našu históriu a to priamu, keďže málokoho sa netýkala 2. SV.


Edinburg, mesto mŕtvych, vstupná brána do Škótska, mesto, kde sa natáčal Trainspotting, či mesto ktorého mužskí obývatelia si dobrovoľne podchladzujú svoje “ústrojenstvo”. Ľudia v typických puboch sú síce mierne agresívnejšieho razenia, ale na druhú stranu sú otvorení všetkým možným šialenostiam.


Stále však slabota v porovnaní s Mníchovským Oktoberfestom, ktorý v ľuďoch na 17 dní odbúra všetky zábrany. V prípade, že ich nemáte, Vám ich ukáže a odbúra. V porovnaní s nim je každá ľudová megaslávnosť komorná a umiernená. Ženy v krojoch s VEĽKÝM VÝSTRIHOM, tona piva a živej hudby = sen každého zdravého chlapa. No a zdravý chlap je zase snom každej ženy a preto tu predsa tieto provokatérky chodia.


Po istej dobe sa zas ocitám v Miláne, tentokrát mierim do Švajčiarského Saas Fee. Je ešte Október, ale v alpách je pár miest, kde sa lyžuje celoročne. Obetoval som teda možnosť túlať sa na 2 dni po Miláne výmenou za lyžovačku. Švajčiarské Alpy medzi horami sú najlepšie vybavené a najdrahšie zároveň. Príroda je tu veľmi sexi a kontrast jesene so snehom na ľadovci má tiež svoje čaro.

Cestou späť ešte spánok na letisku v Bergame spolu asi s 200 ďalšími ľuďmi. Na cestách človek poznáva okrem sveta hlavne sám seba. Osobne ma moc nebavia poznávacie výlety, prehliadky miest, “sight seing” a podobné srandy. Čo uprednostňujem sú zážitky spojené s aktívnymi činnosťami, či už je to šport, nejaká adrenalinová somarina, nejaká neadrenalínová somarina, alebo proste len nejaká somarina.
Občas sa mi prihovoria príslušníci polície. Veľmi zhovorčiví sú napríklad v Ríme. Tam sa mi prihovárali asi 8 krát a v takom Vatikáne si napríklad aj zapisovali moje osobné údaje, vyprali ma a povedali mi, že toho Pelikána tu už nechcú nikdy vidieť. V Mníchove som zas nepriamo napomôhol zásahu tajnej polície na opitého českého turistu. (to je na celý ďalší príbeh).


Keď som sa dopočul, že pôjdem do New Yorku… Niečo už sa len stalo… predstavte si, situáciu dramatická scéna na konci telenovely, kedy všetci zistia, že sú jedna veľká rodina a celý čas spolu incestili, a hneď na to sa dopočujú, že to tak nie je a navyše incest v Argentíne legalizovali.
Tak ani tento pocit nestačí na popísanie toho ako som sa cítil, lebo som sa cítil úplne inak. Každopádne som si cestou tam zamiloval služby Air France, zistil som, že väčšina New Yorčanov nebola nikdy pri tej veľkej soche s fakľou, zademonštroval som si na Wall Street a trocha som aj poznal, aké je to byť turistickým sprievodcom.


Poslednou cestou roku 2011 bol Londýn. Vianočné trhy v Hyde Parku alá Oktoberfest sprivatizovaný Santa Clausom, (Szándorom Klausom v prípade, že ste z juhu Slovenska).
Tu som bol aj s mojou priateľkou Katkou a kostým pelikána som doplnil o Santovú masku a slnečné okuliare. Výsledný efekt by sa dal označiť asi ako Santa-pelikán-rocková hviezda. Možno aj vďaka týmto kvalitám video nikdy neuzrelo svetlo facebooku. Aby to ešte nebolo málo, pre istotu mi tu ešte niekto stihol ukradnúť fotoaparát, ktorý som zas ja nechtiac ukradol v Amsterdame. (aj  to je na dlhú vysvetľovačku). Človek by pri  tejto situácii aj uveril všetkým tým kecom o karme ;)


Vtipný zážitok bol, aj keď som ostal v Ríme bez peňazí a bez spoja, ktorý by ma dostal domov. Konzumácia vysokooktánového hrozna pri ceste na Rímskom predmestí (resp. skôr preddediní) a spánok na kruhovom objazde(jediné mäkké a trávnaté lôžko neokupované bezďákmi) to ale vyriešili.
Pri tejto práci som sa naučil, že keď človek niečo chce, mal by ísť za tým a že vždy sa nájdu ľudia ktorým sa to nepáči. (Napríklad keď si chcete zobrať napamiatku dekel od kanála a nepáči sa to miestnej polícii).


Ďalej som sa naučil nikdy sa nepýtať “Do you speak English” a zábavu moc neplánovať, pretože správny yesman sa rozhoduje spontánne, a tieto spontánne momenty sú často hlavnými medzníkmi celého príbehu.
Svet je ale plný ľudí, ktorí žijú len pre to, že nemajú nič lepšieho na práci a preto Vám občas budí Vaše správanie zazlievať. Priaznivci spontánnej zábavy sú potom nútení pred týmito pózermi utekať na miesta ako je Amsterdam, Októberfest, ale napríklad aj taká chata Kosodrevina.
Život na cestách nie je o nastolení a udržiavaní nejakého stereotypu(je mi zle už len z písania tejto vety).
Život je v skutočnosti o zmene, nových zážitkoch, chôdzi do neznáma a spaní na kruhových objazdoch.

Keď o ňom budete hovoriť svojim vnúčatám, nebudete hovoriť: “24.februára 2008 som v kancelárii vybavil 14 telefoNátov, 20 krát sa pozrel von oknom a 50 krát skontroloval statusy na facebooku“.

Váš príbeh bude začínať skôr nejak takto: “Keď som prvý krát letel lietadlom… Viete, to je taká plechová rachotina, ktorými sme lietali do New Yorku pred tým ako sa vynašiel Teleport…


Cestovanie úzko súvisí so zábavou a zábava je často veľmi podceňovanou zložkou ľudského života. Čo myslíte, že je hlavným dôvodom sebevrážd? To, že to niekoho nebaví. Tak prosím začnite brať zábavu vážne, urobíte tým službu sebe aj policajnému komisárovi, ktorý vás nebude musieť trepať v igelitovom vreci ;)

Autor: Juraj Plichtík

New York City

Video: Pelikán v New Yorku

Občas sa veci v ľudskom živote dejú tak, že si ich človek naplánuje. Občas však stačí telefonát typu:Tento mesiac pôjdeš do New Yorku!

No čo, tak pôjdem, do zimy ďaleko. Vybaviť povolenia, hlavne teda ESTA, čo je krátkodobá alternatíva k vízam. Vždy som mal rád otázky typu: “”Prevážate biologické zbrane?”

Je Vašim úmyslom páchať teroristický útok? Väčšina,ľudí s úmyslom páchať teroristické útoky zrejme zaškrtne kolonku krížikom, ale ja som vždy vedel, že som jedinečný :D .

Cesta s Air France je inak veľmi príjemná záležitosť. Keď som povedal, že lietadlo do Paríža malo meškanie, okamžite som dostal letenku na ďalší let do NY a navyše poukaz na večeru v hodnote cca 20 euro. V Boeingu z Paríža do NY malo každé sedadlo vlastnú TV, počas letu sme dostali 2 krát plné menu.

Z JFK do mesta je najlepšie cestovať pomocou Air Trainu za 5 $, ďalej si kúpte metrokartu, na týždeň Vás vyjde cca 30 dolárov a ušetrí kopec starostí. Autom tu moc nepochodíte a metro jazdí skoro všade a nonstop. Mesto je rozdelené na 5 častí - Brooklyn, Queens, Manhattan, Bronx a Staten Island. Ulice sú vertikálne číslované, takže na spodku mapy nájdete nízke čísla, na vrchu vysoké. Podľa toho si vyberiete vlak v smeroch uptown alebo downtown. pričom expresné vlaky preskakujú zastávky. Avenue sú kolmo na ulice, mapa je nevyhnutnosť. Väčšinu dôležitých vecí nájdete na Manhattane. Ťažko povedať nejaké novinky ohľadom New Yorku, pretože ako generácia vyrástajúcich na MTV a Hollywoodskych filmoch väčšinu vecí ctiac nechtiac poznáme.

Ubytko v Harleme, hneď vedľa známej 125. ulice. Najskôr som si myslel, že to tu môže byť ako vo filmoch, ale rozbité budovy a Církev 6.tého zjavenia Krista ma uistili o tom, že to tu bude všetko OK.

Pán domáci, černoch okolo 50ky, červené oči, nedoslýchavý flegmatik. ktorý bol stále zamknutý v izbe a pozeral koncerty ACDC.

V susedstve bola okrem pár amatérských církví ešte Aláhová vysoká škola. Hovorí sa, že černosi v tejto štvrti trpia obezitou, ale ak hľadáte kriminálne živly, mali by ste vo večerných hodinách ísť radšej do Bronxu.

Prečo vlastne chodiť do NEW YORKU? Pozrite sa na to takto:

Keď poviete, že idete do mesta, čo pod pojmom mesto myslíte? Pretože ja už tento pojem používam veľmi opatrne.

Ostrov Manhattan zakúpený za  mizivú čiastku Holanďanmi, následne predaný Amíkom. Všetko čo hľadáte, tu zrejme zoženiete. A ak náhodou nie, tvárme sa, že som Vám nič nepovedal.

Miestá, ktoré stoja za návštevu:

Times Square

Rooswelt Island – Lanovkou, ktorá sem vedie môžete cestovať na Metro kartu, poskytuje jeden z najkrajších výhľadov a to nielen v meste.

Staten Island Ferry: Loď medzi Manhattanom a Staten Islandom, zveziete sa na nej zadarmo a uvidíte aj sochu slobody, symbol ktorý ako prvý videli utečenci po celé stáročia.

V podstate celý centrálny Manhattan… Je centrom sveta, takže dovoľuje ľuďom aj cítiť sa podľa toho. Odporúčam ísť sem po Brooklynskom moste  v smere z Brooklynu, ten výhľad je niečo neskutočné.

Rockefeller Center – v noci je toto miesto magické.

Bar Fat Cat je príjemnou zmesou živej hudby, pubu a klubovne s biliardovými stolmi, pingpongovými stolmi a rôznými inými kratochvíľami.

Central Park je veľmi známy z filmov, je tu napríklad klzisko s umelým ľadom po 6 mesiacov, jazero s loďkami, a v noci dokonca aj celkom schopné nálezisko bezďákov. Vo filmoch je často vykresľovaný ako nebezpečné miesto, teda hlavne v noci, ale nie je tomu tak. Celý NY je veľmi bezpečný. O dosť bezpečnejšie ako vo filmoch.

High Line – medzi NewYOrčanmi veľmi populárny park, je to vlastne  prerobený z opustenej koľaje nadzemky, reže Manhattan cez 11 blokov.

China Town – Najväčšia Čínska štvrť na západnej pologuli.

Little Italy – Talianská štvrť s veľa gastronomickými špecialitami.

Prvý deň po mojom prebratí v NY, som sa vydal hľadať obchod Best Buy, aby som si kúpil kameru, bohužial moja kamera nejvaila známky kompatibility. Po telefonátoch do centrály Mastercardu a Unicreditu som sa dozvedel, že Unicredit má v NY jediný bankomat a ten mi pre istotu vyhodil prázdny papierik s dátumom z roku 2006. Našťastie v J&R Electronics ako zázrakom fungovala. Výhodou USA je, že niektorú elektroniku zoženiete aj o 30 % lacnejšie ako u nás. Ale nie len to. Napr. aj benzín, alebo gitary Gibson, či Fender. Požičať auto je možné aj za 30 – 40 $ denne. Keby som mal viac času, určite by som sa vybral na road trip po amerike.

V predajni J & R inak dostanete ku každému nákupu kafé zdarma. Keď som si šiel po svoju kávu, stretol som okrem iného senilného 70 ročného “fotografa” Boba. Nieže by s ním bolo niečo vneporiadku, akurát mám v sebe ten sadistický gén, ktorý ma donutil naverbovať ho do tímu. Bob bol veľmi kreatívny, preto do každého záberu pridal zopár otrasov.

S Bobom sme šli večer pred National History Museum, kde sa zhromážďovali balóny na show obchodu Macy`s ku dňu vďakyvzdania. Okrem iného bola večerná akcia zameraná na cieľovú skupinu 12 -, takže som s pelikánom celkom zapadal do prostredia a aj decká mali radosť, keď ho videli.

Ráno o 9tej už bol problém dostať sa bližšie ku balónom, pretože tento pochod bol akcia megaveľkých rozmerov. Od môjho výletu do NY už uplynul nejaký piatok, a už som stihol napríklad byť v kine na Hollywoodsky film pochybných kvalít, v ktorom boli perfektne pripravené scény točené počas tejto události. Pochod obchodu Macy`s ku dňu vďakyvzdania sa volá aj Hellium Macy`s day. Prišlo si ho pozrieť naživo 2 a pol milióna ľudí, takže miestá s dobrým výhľadom boli všetky VIP! V dave sa napríklad objavili aj černosi s vysokým krútiacim momentom, točiaci sa na hlavách. Po chvíli ich prišli zrušiť policajti, za čo boli vypískaní.

V NY som bol dokopy 6 dní. Spolubývajúci sa postupne striedali od nesmelého nadrozmerného Amerického dievčaťa s celou posteľou zapratanou módnymi časopismi, cez Číňana, ktorý vedel po anglicky asi 4 slová a vyzeral ako keby ho niekto neustále prenásledoval až po Stevena, Kanadského svadbového fotografa, ktorý tu má založenú fiktívnu pobočku a Michaela, 24 ročného Taliana pracujúceho s dynamitom v kameňolome, ktorý tu prišiel začať nový život.

Steven mi ukázal pár fint, ktoré používa, povedal mi, že v Amerike sa nachádza aliancia superhrdinov, takzvaných “Real life superheroes“, ktorí nosia kostímy ako komiksoví hrdinovia a snažia sa chrániť tento svet pred bezprávím. (V preklade to znamená, že sú celkom slušným zdrojom zábavy na youtube). Michael to priklincoval, keď sa po dni strávenom s nami rozhodol, že nový život začne radšej v Montreale, takže sa jednoducho pridal ku Stevenovi.

New York je obrovské kozmopolitné mesto, to znamená, že tu nájdete všetky odtiene ľudského života, aj tie pozitívne, aj tie negatívne. Keď sa človek prechádza po Brooklynskom moste uvedomí si, aké je toto mesto neskutočne veľké a jeden človek je tu veľmi  bezvýznamný(pokiaľ teda nie je rocková hviezda alebo pilot lietadla omotaný výbušninami).

Cestou na letisko som išiel do Queens, kde ma čakalo 20 černochov, ktorí sockárili od turistov Metro karty. Tešil som sa na let domov, pretože som mal hlad a vedel som, že Air France sa o mňa postarajú, čo aj dodržali. Vedľa mňa sedel muslim, ale môhol som byť kľudný, pretože tentokrát som bol ja ten, kto mal so sebou pípajúcu krabičku s červeným svetielkom(outdoorová kamera).

Fotky z New Yorku

Video

Autor: Juraj Plichtík

Slovenský medovníkový stromček očaril Kanaďanov

Slovenský vianočný stromček je v Kanade najkrajší.

Národné Kanadské múzeum civilizácie pri Ottawe vyhlásilo minulý rok prvý ročník súťaže zdobenia vianočných stromčekov a Slováci si ihneď získali srdcia Kanaďanov.

Návštevníci múzea dali najviac hlasov nášmu „cookie tree”, teda medovníkovému stromčeku.
Bohužiaľ, tento rok majú Slováci súťažiť „zakázané“. Nik zo Slovákov sa ale nehnevá. Minuloročný víťaz má v múzeu čestné miesto a meria tri metre, teda o meter viac ako súťažiace vianočné stromčeky.

Slovenská komunita v Ottawe sa aktívne zapája do kultúrneho života, preto účasť v tejto súťaži bola samozrejmosť. Avšak, o možnosti zdobenia vianočného stromčeka v múzeu sa Slováci dozvedeli len náhodne. Ján George Frajkor, člen Kanadskej slovenskej ligy v Ottawe, prezradil, že o súťaži ho vlastne nik neinformoval: “Prezeral som si web stránku Kanadského múzea civilizácie, a keď som objavil, že múzeum organizuje takúto súťaž, na poslednú chvíľu som kontaktoval vedenie múzea, či sa môžeme prihlásiť.”
Zdobenie tradičného slovenského vianočného stromčeka vôbec neprebiehalo hladko. Slovenské dievčatá, ktoré zdobili vianočný stromček museli rešpektovať striktné pravidlá múzea, keďže všetky prírodniny museli byť výlúčené.
“Zvolili sme si tradičnú slovenskú výzdobu. Vyrábali sme zdobené medovíčky, ale s nimi bol veľký problém, keďže sme dostali inštrukcie, že na stromčeku nesmelo byť nič potravinové alebo organické. Medovníčky sme museli lakovať špeciálnymi prípravkami, až medovníčky stratili chuť, voňu a farbu, ale našťastie vyzerali autenticky. Použili sme ozdoby zo šúpolia, ale tie museli najprv skončiť v mrazničke. Zdobili sme aj škrupinami z orechov, ktoré bolo potrebné najprv vylúskať. Taktiež sme použili umelé imitácie jabĺčok a stromček sme ozdobili aj paličkovanými dekoráciami,” hovorí Jana Hanzel, ktorá sa minulý rok pričinila k víťazstvu nášho stromčeka.
Zdobenie vianočného stromčeka trvalo niekoľko hodín, ale oplatilo sa. “Náš tromček bol medzi konkurenciou devätnástich stromčekov jednoznačne najkrajší,” dodáva Zora Menhartová, ktorá minulý rok vyrobila z medovníkového cesta nádhherný betlehem, ktorý sa z “bezpečnostných” dôvodov nemohol použiť. Múzeum sa tak chráni pred súdnym sporom od návštevníkov múzea, ktorým by mohlo byť zle, alebo by dostali alergiu na nejaké potraviny, ak by si na “stromčeku” a iných ozdobách pochutnali.
Maureen Ward, manažérka verejných programov Kanadského múzea civilizácie súhlasí s rozhodnutím návštevníkov múzea: “Stromček je nádherný a je v ňom spojená tradícia krajiny. Taktiež zapôsobili medovníčky.”
Odmenou pre minuloročného víťaza je tento rok umiestnenie na čestnom mieste v múzeu pri velikánskom okne. Tradičný vianočný stromček bude reprezentovať našu krajinu až do 9. januára.

Jana Pašková, World Business Press Online, OTTAWA

Vianočné trhy v Londýne, alebo kam sa podel Oktoberfest

Video: Vianočný Londýn

Možno sa pýtate, ako súvisia Londýnske vianočné trhy s Oktoberfestom, ale odpoveď na túto otázku sa mi nechce dávať Vám hneď na začiatku článku. Mám  nejaké tie postranné úmysly s Vašou pozornosťou.

Keď som dostal povolávací rozkaz do Londýna, rozhodol som sa trocha si to spríjemniť  a zobral som si so sebou Katku, v ktorej prospech hrá okrem toho, že v Londýne žila 2 roky aj to, že je moja priateľka. Nezaujatý pozorovateľ by ale určite povedal, že to bola ona kto niekoho niekam bral.

No a keďže žijeme v slobodnej krajine(ževraj) a ja mám nejakú tú autorskú slobodu, rozhodol som sa spraviť tento blog trochu formou rozhovoru.

Takže čo by mal spraviť človek prvé, keď príde do londýna? Viac

Švajčiarské alpy v Októbri – Zermatt, Saas Fee

Celé to začalo v lietadle, kde som sa  po krátkom rozhovore so svojou spolusediacou (keďže neviem meno, použijeme pracovné označenie Božena) dozvedel, že ma jej kamarátka kopne autom do centra. Preto sme si aj sadli spolu do autobusu a okamžite po príjazde do Milána vystúpili.  To, že ostatní nevystupovali sme neregistrovali, veď aspoň budeme mať prví batožinu. Šofér sa nám snažil aj niečo po Taliansky  povedať, ale to sme brali ako rozlúčku. Nakoniec vysvitlo, že sme sa aj s Boženou ocitli na Milánskom predmestí, ktoré je  od centra ešte dobrých 15 zastávok.
Po príjazde na Milano centrale už si po Boženku prišla kamarátka, no a ja som ostal sám s plánom ísť na autobus, ktorý som si predom našiel na internete. Viac

Edinburg – Mesto mrtvých

Video: Zombie Pelikán z Edinburgu

Ľudia v škótsku sú z tých drsnejších a sebavedomejších. Severské korene sa nedajú zaprieť. Na svojich cestách som zistil jednu vec. Nemajú moc radi,  keď ich tradičný odev nosia turisti. Nemajú moc radi, keď sa nosí mimo sviatky, no a takisto moc nemusia, keď človek nosí fejkový kilt za 20 libier. Je celkom sranda ocitnúť sa vo večerných hodinách v nejakom škótskom pube,  spĺňajúc tieto 3 podmienky.

Ale pekne poporiadku:  Lietadlom z Prahy, nízkonákladovkou JET2, prílet do Edinburgu za cca 3 hodiny, cez jedno časové pásmo. V poslednej dobe si občas pripadám ako hlavný hrdina filmu Fight Club. Priatelia na jedno použitie, ktorých stretávam v lietadle mi nedávajú inú možnosť. Akurát s tým rozdielom, že ma takýto život baví. Jedným z najzaujímavejších priateľov na jedno použitie bola babička cestovateľka, ktorá prekvapivo pozerala na i-phone film Trainspotting, popíjala víno z 5tich malých dvojdecových fľaštičiek a stále mi hovorila: “You should come to Glasgow! You should come to Glasgow!”

V Edinburgu nás miesto červeného koberca čakal nárazový vietor okolo 30 m/s so studeným dažďom namiesto šampusu.

Toto bolo našťastie jediné počasie tohto typu počas celej cesty. Viac

Stránky: 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 ... 31 32 33 Ďalšia

Load More