Blog.pelikan.sk - Blog na cestách

Grécko, tak často skloňované, medializované a kritizované v poslednej dobe. Už toľko opisov a kritiky padlo na ekonomiku Grécka, že som sa rozhodla napísať o tejto krajine aj niečo iné, ako len to, čo sa v posledných týždňoch o Grécku popísalo.

Rozhodne nezabúdajme na to, čo je to za krajinu, čo sa týka cestovania. Grécko patri k najnavštevovaným európskym krajinám, ale zároveň aj k tým, ktoré tak málo poznáme. Lebo Grécko, to nie sú len obľúbené dovolenkové ostrovy či destinácie. Krajina má staroveké poklady a rozmanitú krásnu prírodu. A more, to snáď ani netreba opisovať. Grécko bolo pre mňa kedysi jedným z mojich veľkých piatich snov. Zamilovať sa do Grécko je veľmi jednoduché. Nádherné more, slnko, pláže, malebné dedinky a história na každom kroku.  Je to zem mojich gréckych bájí a olympských bohov. Mojich detských snov a rozprávok. A tam aj začína veľa dobrodružstiev. V detskej fantázii.

Na úplne prvú cestu za spoznaním Grécka som vyrazila autobusom, čo je dnes pre mnohých priam nepredstaviteľné, (žeby sme zabudli na to, že správny cestovateľ nie vždy cestuje v I. triede a luxusne?) cez Maďarsko, Srbsko a Bulharsko do Grécka na polostrov Chalkidiki do mestečka Ouranopoli,  na jednom z cípov Chalkidík – Athose. To bol môj prvý dotyk s Gréckom. A vtedy som netušila, že leto pre mňa bude vždy znamenať len Grécko. Aj že na mnohé miesta sa vrátim ešte niekoľko razy a vždy s rovnakým potešením a nadšením. Verte, vždy nájdete niečo, čo uniklo Vášmu oku.

Najznámejšie z Grécka je pre mnohých polostrov Chalkidiki, ktorý sa skladá z troch „prstov“: Kassandra, Sithonia a Athos. Bájka hovorí,  že tu žili giganti – nepriatelia olympských bohov. Gigant  Athos po bohoch hodil v hneve celý skalný masív, a tak dodnes obdivujeme majestátnu horu Athos. Mala som to šťastie, že som po svojich potulkách Gréckom navštívila všetky tri prsty. Najskôr Kassandru, divokú Sithoniu a niekoľko razy Athos a predovšetkým malebné mestečko Ouranopoli – anjelské mesto. Túto malú obec založili v roku 1922 utečenci z Malej Ázie, takže tu nie sú pôvodní Gréci, ale ľudia sú tu veľmi srdeční a milí. V lese len drôtený plot oddeľuje územie mníšskeho štátu od ostatného sveta. Ouranopoli je mestečkom pokoja a nádherného mora. Blízke ostrovy ponúkajú čarovné tyrkysovým morom obmývané pláže a neuveriteľný kľud. S požičanou lodičkou môžete oboplávať všetky blízke ostrovy a naozaj „Malý Karibik“ je s neuveriteľným bielym pieskom a priezračnou vodou kúskom vzdialeného Karibiku. Plávať však nemôžete smerom k mníšskej republike. K návšteve je potrebné špeciálne povolenie, ktoré platí len štyri dni a len pre mužské pohlavie.

Nádherným a priam mýtickým miestom, ktorý rozhodne stojí za návštevu sú neuveriteľné Meteory. Skaly, na vrcholkoch ktorých priam ako vtáčie hniezda sú postavené kláštory, Vám vyrazia dych. Neuveriteľné sú mohutné skaly, ktoré sa zrazu zdvíhajú do ohromných výšok a ešte neuveriteľnejšie sú kláštorné stavby na ich vrcholkoch. Človek cíti obrovskú pokoru a úžas pred prírodou a ľudským snažením. Viera skutočne prekonáva všetky prekážky. Meteory som navštívila 4-krát a vždy je to ako prvý raz. Pri jednej návšteve nás zastihol dážď, po ktorom stúpal opar a zakrýval všetky skaly. Bolo to niečo priam mýtické. Ale určite nie pre ľudí, ktorí tam boli úplne prvý raz.

Cestou po Grécku smerom k Peloponézu určite neobíďte veštiareň Delfy. Nebudem sa vracať k ich opisu, ktorý ste si už mohli na jar prečítať, môžem len znovu potvrdiť s nadšením a radosťou, že je to naozaj prekrásne čarovné miesto, ktoré útočí na všetky naše zmysly. Miesto, kde som si opäť pripadala tým malým dievčaťom, ktoré hltalo všetky grécke báje a povesti. Čo nám predpovie Pýthia? Kam budú smerovať naše kroky?

Určite nesmieme minúť hlavné mesto Atény. Tiež už opísané a predsa o nich človek nevie vypovedať všetko. Lebo vôňa, atmosféra a čaro Atén sa musí zažiť. Opustime teda Atény a s ním aj antické Grécko a cez Korintský kanál sa presuňme na Peloponéz. Určite navštívte vykopávky starého Korintu majú v sebe zvláštne čaro a energiu.
Prechádzame teda na Peloponézsky polostrov. Z antiky sa prejde do inej doby, do tej byzantskej. Prevažne hornatá scenéria Vás očarí. A tento polostrov naozaj ponúka perly ako Mykény, Epidavros, Sparta a samozrejme, nesmieme zabudnúť na Olympiu.

Potulky Peloponézom sú naozaj tým, čo človek potrebuje a po čom túži. Úplne iný svet, mimo času a povinností. Tu vstúpite do obdobia mykénskej civilizácie, Byzancie a stredoveku. A ešte k tomu nádherná divoká príroda, kde pohoria vbiehajú do modrého mora. Vaše putovanie môže rovnako dobre začať v prístave Patras alebo príchodom cez Korint. Archéa Kórinthos – starý Korint býval bohatým mestom. Dnes je známy predovšetkým vďaka unikátnemu Korintskému prieplavu. Ale sedem dórskych stĺpov v Apolónovom chráme vytesaných z jediného kusu Vás umlčí. Skutočne, vykopávky majú zvláštnu energiu.

Ale už smerujeme cez prieplav k citrónovníkovým hájom, ktoré ukrývajú monumentálne divadlo Epidavros. Dokonalé dielo s dokonalou akustikou, ktoré je zasadené v krásnom okolí. Bývalé hlavné mesto Nafplio je plné pohody a zvádza nás k pôžitkom. Ale zostup z pevnosti nad mesto Palamidi po takmer tisícke schodov Vám dá zabrať. Ale výhľad na kopce Argolidy ako aj nekonečné more stojí rozhodne za trochu námahy.

Mojím snom bol však predovšetkým jeden cieľ – pozostatky Mykén. To, že prejdem cez Leviu bránu a uvidím všetko to, čo som priam objavovala a vykopávala spolu so Schliemannom a jeho manželkou, mi malo splniť moje sny. Sen, ktorý vzišiel z kníh a príbehov, sa splnil. A nie raz. Možno niekto nechápal, čo vidím na „hŕbe“ kamenia, ale ja som videla viac. Ako sa tu asi žilo kráľovi Agamemnónovi, bájnemu vládcovi Mykén?. Kde ho po návrate z Tróje zavraždila jeho manželka Klytaimestra? Aké mal pocity samozvaný archeológ Schliemann, keď objavil nádherný mykénsky zlatý poklad?

Ale krásy Peloponézu sa ešte stále nevyčerpali. Rozhodne medzi tromfy patrí mestečko neďaleko Sparty, byzantské Mystras. Už len samotná príroda je tu úžasná. Peloponéz naozaj dostal do vienka kus prírodných krás. Mystras je pokojné mestečko, ktoré sa pýši troskami byzantského mesta. Zostup z úbočia mohutného kopca v pohorí Taygetos je zážitkom. Z terasy hradu sa pred Vami rozprestrie neuveriteľný pohľad – na jednej strane ešte zasnežené vrcholky pohoria Taygetos a na druhej strane nekonečné pomarančovnikové háje. Dva a pol kilometrová cesta smerom dolu zanechá nezabudnuteľné zážitky a pohľady na červené zrekonštruované strechy byzantských kostolov. Chvíle, na ktoré sa nezabúda.

Nezabudnuteľné malo zostať miesto, o ktorom vie len málokto. Mesto, ktoré pozná málo ľudí – mesto Monemvasia, vybudované na úpätí 300 metrov vysokého skalnatého polostrova. Kamenné úzke cestičky, rozkošné domy a na samom vrchu archeologické vykopávky. Mesto, kde nie je miesto pre autá či motorky, všetko sa tu nosí ručne alebo na vozíku. Neskutočný raj pre dušu. Monemvasia je niečo, čo Vás uchváti a prekvapí ohromnou silou. Miesto, kde sa môžete skryť pred celým svetom. A nájsť sami seba.

Očarení pokračujeme cestou k najjužnejšiemu bodu polostrova. Mestečko Gythio očarí pokojnou atmosférou a rozvešanými chobotnicami. A zrazu už plávate lodičkou po najdlhšej podmorskej jaskyni Diros. Jednoducho – ocitnete sa v rozprávke.

Najznámejším miestom na Peloponéze je však určite Olympia. Rodisko olympijských hier. Nádhera, ktorá dýcha históriou. Pre starých Grékov to bolo posvätné miesto. A stále je to miesto, ktoré je aj v súčasnosti zapísané v povedomí ľudí. Pozostatky Diovho chrámu Vás ohromia veľkosťou pováľaných a rozsypaných stĺpov. Aký bol? A aká bola stratená socha Dia zo zlata a slonoviny od Feidiasa, ktorý mal v Olympii svoju dielňu? Zrazu máte pocit, že aj Vy ste súčasťou najväčšieho športového sviatku – olympiády a ste nadšený, že môžete stáť na mieste, kde sa zapaľuje olympijský oheň. Už len stačí prejsť cez kamenný oblúk na olympijský štadión. Rozhodne nevynechajte ani múzeum. Socha Hermésa je jednoducho dokonalá.

Svoje putovanie po antickom Grécku či byzantskom Peloponéze zakončite pobytom pri mori a načerpajte energiu z teplých lúčov slnka.

Pri písaní tohto blogu som sa v spomienkach vrátila na tieto úžasné miesta a pocítila v týchto chladných a upršaných dňoch dotyk egejského slnka.  Myslíte si, že Grécko poznáte? Verte mi, nepoznáte. A tak KALI ANTASI – Dobrý návrat!

Ľubica Šedivá

Foto: Autor

Súvisiace články:

-Moja dovolenka na Mykonose

-Marcové Atény

-Delfy a môj výlet za ich tajomstvami

Štítky: Grécko

Článok bol pridaný dňa: Pondelok, 7. Jún 2010 o 14:06 a je zaradený v rubrike Cestopisy, Cestovateľské tipy, Destinácie. Môžete sledovať všetky reakcie na tento článok aj formou RSS 2.0 . Môžete pridať komentár, alebo trackback z Vašej stránky.