Blog.pelikan.sk - Blog na cestách

Koľkokrát ste boli v Miláne, a čo ste tam robili?

Prvýkrát ma na výlet do Milána zobral môj priateľ. Vraj mu chýbajú nejaké obleky:). Tešila som sa na slávne nákupy. Keď som s ním kráčala po vychytenej ulici Via Monte Napoleone a on niesol v rukách viacero tašiek s nákupmi, všetci okoloidúci na mňa pozerali a úsmevmi dávali najavo, akého mám úžasného priateľa, ktorý mi toho toľko nakúpil… Pravda bola taká, že všetky tie tašky boli jeho a ja som začínala byť sklamaná z toho, že ja som si nič nekúpila. Nakoniec som sa ulakomila na rifľovú bundičku a pri tej aj zostalo… A Miláno malo u mňa čierny bod za zlé nakupovanie pre ženy… Pre mužov fajn, ale ja som sklamaná spomínala na vždy úžasné nakupovanie v USA…

Druhýkrát v Miláne som už nenakupovala, ale keď som získala na vyhlasovaní podnikateľky roka špeciálne ocenenie udeľované Slovenskou sporiteľňou, ktoré predstavovalo vtedy hodnotu 100. 000,- SKK, zobrala som mojich spoločníkov na výlet do tohoto mesta. Tú cenu by som nedostala bez ich podpory v podnikaní, takže sme sa vybrali na výlet. Výlet sa vydaril, aj keď ja som nebola úplne spokojná s hotelom, v ktorom sme bývali, pretože sa tváril ako 4* ale ja by som mu dala maximálne 3* – volala sa Hotel de la Ville a má výbornú lokalitu. Izby ale vyzerali veľmi staro a ošarpane. Neviem, či hotel medzi tým prešiel nejakou rekonštrukciou, pretože som tam bola v roku 2007, každopádne na mňa veľký dojem neurobil, ale asi to bude aj tým, že som skôr na moderné hotely a na minimalistický štýl, a nie na staromódne zariadenie a látkové tapety na stenách.

Tretí výlet do Milána začal dosť nečakane… Kamarátka, s ktorou som obedovala, mi hovorila o tom, ako ide s ďalšou kamoškou netradične osláviť svoje narodeniny – v Miláne a chcela, aby som jej pomohla s letenkami. Jasné, nie je problém a len tak medzi rečou, či sa nepridám. Dobre idem:)! Som za každú bláznivú akciu. Obe kamošky sú tiež podnikateľky, takže som sa veľmi tešila na víkend, kedy sa podelíme o skúsenosti a zabavíme sa.

Keďže sme chceli využiť naozaj čo najviac času v meste, rozhodli sme sa paradoxne nevyužiť tú najlacnejšiu dopravu – Ryan Air, ale leteli sme s Austrian Airlines. Majú v piatok viac letov a ich let o 13:50 nám zaručoval príjemne strávenú dobrú taliansku večeru a navyše ešte aj nejakú diskotéku. S Ryanom by sme doleteli o polnoci do Bergama, odkiaľ by sme sa ešte minimálne ďalšiu hodinu dopravovali do centra Milána. Austrian prilieta na letisko Malpensa, z ktorého sa do centra dá dostať už za 30 minút.
Na letisku sme  robili plány, kam pôjdeme a koľko času venujeme nakupovaniu… Ja som bola s nakupovaním dosť pesimistická, ale sme veľké dievčatá, takže ak by ma nakupovanie nebavilo, stále mám so sebou notebook a môžem prípadne pracovať.

Let s Austrian prebehol úplne v poriadku, síce sme trošku meškali, ale to nám nevadilo, išlo naozaj len o cca 20min.
Na letisku nás čakal transfer, ktorý sme si objednali z hotela. Veľmi príjemný šofér nám naložil batožinu a uháňali sme daždivým počasím priamo do centra Milána. Boli sme všetky veľmi zvedavé na hotel, ktorý mal pre nás výbornú lokalitu – úplne v centre mesta, hneď za rohom slávneho Duomo a všetkých nákupných ulíc.
Už z obrázkov hotela STRAF nám bolo jasné, že ide o design hotel, absolútne minimalistický a ultra moderný. Na recepcii nás privítali dvaja príjemní mladí Taliani, ktorí nás veľmi ochotne zaregistrovali a vysvetlili nám, kedy a kde máme raňajky.

Chvíľu sme maturovali s tým, ako otvoriť dvere, ktoré vyzerali ako pancierová stena. Keď sme to zvládli, ocitli sme sa v ultramodernej izbe. Na podlahe nebol žiadny koberec, takže keď mi náhodou vypadol nejaký pohár, hneď sa rozbil… Asi by som hotelu odporučila na izby radšej dávať imitácie skla. Sklo nám ale hneď pozbierali, boli veľmi milí, asi sa im to stáva častejšie. Kúpelňa mala obrovské zrkadlo, takže sme sa tam hneď všetky tri nahrnuli, rýchlo sme sa po ceste upravili, a hor sa do ulíc! Najprv sa ozvali naše brušká a keďže bol práve najhorší čas, kedy už v talianskych reštauráciách obedy nepodávajú, ale ešte sú zatvorené pre hostí na večeru, vyrazili sme do blízkeho hotela Hyatt, kde sme si v bare objednali jedlo a dali sme si welcome drink. Aj v našom hoteli fungoval 24 hodín room service, ale my sme chceli ísť niekde mimo našej izby. Hotel má len bar a veľmi malú „jedálničku“, kde podávajú len raňajky a obedy. O 17:00 sú ale všetky reštaurácie väčšinou zatvorené a otvárajú až po 19:00. Hyatt je nenadarmo 5* hotel – nesklamal, ani kvalitou jedla a ani príjemnou obsluhou.

Keď sme ukľudnili svoje brušká, museli sme opáčiť aspoň nejaké obchody. Začali sme zľahka v obchodnomn dome la Rinascente, priamo oproti Duomo. Keď už nás pomaly vyháňali, pretože zatvárali o 19:30, vrátili sme sa na hotel. A začali prípravy na výlet do najznámejšej časti v Miláne, kde sa nachádzajú všetky vychytené diskotéky. Tie nám samozrejme odporučili v hoteli na recepcii.

Ak sa chystáte do Milána žúrovať, tak najznámejšia diskotéka sa volá Hollywood – pozná ju každý taxikár – a cez víkend tam býva dosť plno a chodia sa tam zabávať talianske celebritky, ako napríklad vychytení futbalisti . Vedľa Hollywoodu je ďalšia diskotéka Loozapalooza, kde sme nakoniec skončili my tri. Vytancované a unavené sme si pred diskotékou nad ránom stopli taxi a vhupli do postele. Raňajky sme samozrejme prespali. Zobudili sme sa asi o pol dvanástej pre obedom a boli sme fakt poriadne hladné. Aj keď raňajky v 24- hodinovej ponuke room servisu nie sú, boli veľmi milí a raňajky na izbu nám pripravili aj takto neskoro. To, čo nám už nevedeli pripraviť, bola čerstvá zelenina a ovocie, ale nič iné tým raňajkám nechýbalo. Talianske pečivko a croissanty, tanier s talianskymi vyberanými šunkami, prosciuttom a syrmi, niekolko džemov na výber, maslo, philadelphia a samozrejme, talianske výborné caffé latte, kamilkový čaj a kapučíno. Každá sme si výborne pochutnali.

A hor sa na nákupy! Tak poviem vám, že taký nákupný maratón som ešte nezažila a na Miláno ako centrum nákupov som zmenila názor. Ulovila som tam zopár párov topánok vo výpredaji -  napríklad Cesare Paciotti – mňam! V Miss Sixty sme každá nakúpili zopár šmrncovných riflí, prebrázdili sme Via Monte Napoleoni a s plnými rukami tašiek sme sa unavené vrátili späť do hotela.

Kamarát, ktorý v Miláne chvíľu žil, mi odporučil reštauráciu YACOUT a našťastie, ma upozornil, že si treba spraviť rezerváciu. Reštaurácia je marocká a je aj v takom štýle zariadená. Splnila naše všetky očakávania, interiérové, obsluhové, jedlové… Jednoducho úplne všetky. Mala okrem prízemia ešte ďalšie dve poschodia. To tretie bolo vhodné pre uzatvorenú spoločnosť, prvé bolo otvorené a bolo z neho možné pozerať na prízemie, kde v strede bolo presklené pódium, pod ktorým boli malé fontánky a voda. Celé pódium bolo osvetľované rôznymi farbami. Jedlo bolo výborné, väščinou couscousové. Počas celého večera hrala hudba na štýl Maroka a na pódiu tancovali brušné tanečnice. Tie prichádzali väčšinou z tretieho poschodia a zastavili sa po ceste dole takmer pri každom stole. Celé to predstavenie bolo vždy veľmi príjemné a vkusné. Tanečnice boli ako ináč – veľmi pekné a naozaj tancovali výborne.
O polnoci skončia vystúpenia a všetci začnú tancovať, takže reštaurácia sa zmení na príjemnú diskotéku, kde sa ale na vás nikto netlačí ako napríklad v Loozapalooza alebo Hollywoode, čo sú klasické diskotéky.
Po výbornom dezerte sme si ešte objednali vodnú fajku. Hm… doma máme lepšiu .

Ráno sme sa prinútili vstať na raňajky. Mne na nich chýbali snáď len čerstvo vytlačené ovocné šťavy. Každopádne výber džúsov bol dostatočný a tiež aj výber ovocia a zeleniny, nechýbala ani zdravé alternatíva vo forme müsli.
S dostatočnou zásobou energie sme nemohli ešte neopáčiť ďalšiu nákupnú ulicu: Via della Spiga a ani v tomto prípade sme nezostali bez úlovkov. S rukami plnými tašiek sme sa ešte zatsavilki v Illy bistre za Duomo, kde sme si opäť pochutnali na výbornej typickej talianskej pizze, špagetách a káve… a šup na letisko!
Na letisku vo Viedni sme nasadli do auta, ktoré sme mali zaparkované v Park Hause 4. V tomto prípade sa vždy oplatí vopred si zakúpiť predplatenú parkovaciu kartu, pri ktorej už pri parkovaní viac ako na 48 hodín určite ušetríte rádovo niekoľko EUR a čím dlhšie parkujete, tým ušetríte viac. Parkovacie karty sa väčšinou predávajú na 96 ale aj 220 hodín a samozrejme Pelikán ich má v ponuke.
Miláno má u mňa jeden veľký dobrý bod, ako ďalšia nákupná stanica.
Nabudúce ma čaká okrem nakupovania určite aj La Scala…

Tatiana Kyseľová

Foto: Autor

Lacné letenky Miláno

Ubytovanie Miláno

Súvisiace články:

-Miláno – kam na nákupy?

-Malý veľký sprievodca kávičkovania v Taliansku I.

Štítky: Miláno, Taliansko

Článok bol pridaný dňa: Utorok, 23. Február 2010 o 23:38 a je zaradený v rubrike Cestopisy, Cestovateľské tipy, Destinácie, Hotely a ubytovanie, Pelikán radí. Môžete sledovať všetky reakcie na tento článok aj formou RSS 2.0 . Môžete pridať komentár, alebo trackback z Vašej stránky.