Blog.pelikan.sk - Blog na cestách

Peru. Niekoľko razy som prerábala úvod, ako začať o tejto krajine. Nevedela som nájsť správne slová a výrazy, ako opísať krásu tejto krajiny. A tak jednoducho, bola som v Peru. V prekrásnej zemi s bohatou históriou. V zemi, ktorá je známa a označovaná ako „Zem Inkov“. Národa, ktorý bol zničený európskou zemou, hlavne jej chamtivosťou. Aké je dnešné Peru? Je chudobné a bohaté zároveň. Hoci si veľa Európanov musí siahnuť až na dno svojich fyzických síl, odmenou im je nádherná krajina a uvedomenie si, ako málo stačí ku šťastiu. Pokiaľ si so sebou na cesty veziete predsudky, nepochopenie, či neustále čudovanie sa a porovnávanie s Európou, zostaňte radšej doma. Nikdy si totiž neužijete a hlavne neuvidíte krásu, ktorú Peru ponúka.
Názov Peru znamená v kečuánčine „dostatok“ a pochádza ešte zo slávnej éry Inkskej ríše. O jej zánik sa pričinili španielski dobyvatelia.

Pred cestou do Peru je veľmi dobré si zistiť, v akom období sem cestujeme. Klíma tejto krajiny sa môže rozdeliť na dve obdobia: suché a vlhké. V jednotlivých krajoch sa počasie dosť líši a teploty sa menia od nadmorskej výšky, čím vyššie tým chladnejšie. A preto nepodceňujte výber oblečenia, hoci do Peru cestujete napríklad v máji či júli. Určite neočakávajte, že keď u nás vrcholí leto, že je tak tomu aj v Peru. Už  v máji nám bolo v oblastiach pri jazere Titicaca a v Cuzcu na večer a v noci dosť chladno. Ocenili sme, že v Pune aj v Cuzcu bolo možné prikúriť si elektrickým radiátorom.
Na ďalšiu vec, ktorú nepoznáme, a na ktorú sa nevieme pripraviť je nadmorská výška. Nie je to záležitosťou kondičky. Určite odporúčam veľa piť (nie alkohol) a určite pri každej príležitosti piť miestne mate de coca. Čaj z lístkov koky.  Ak sa chcete vyhnúť žalúdočným a iným problémom, treba absolvovať aj odporúčané očkovania (do Peru nie sú povinné očkovania, len odporúčané: tetanus, hepatitída, brušný týfus a ak navštívite prales, rozhodne povinne očkovanie proti žltej zimnici. S protimalarickou profilaxiou sa poraďte so svojim lekárom či inými odborníkmi). Rozhodne pomáha aj pitie Coca-Coly (nie inka cola) či Pepsi-Coly.

Ale poďme k samotnej krásnej a zaujímavej krajine. Dnes Peru vnímame ako krajinu Inkov. Ale žili a vyvíjali sa tu dávne kultúry pred Inkami. História Inkov je tak trochu založená na legendách na jednej strane a historiografii začínajúcej až príchodom Španielov, silne však poznamenanú európskymi kritériami na strane druhej. A tak všetky informácie, ktoré Vám sprievodcovia sprostredkúvajú, či o ktorých ste čítali, musíte brať, ako názor historika, ktorý si do prázdnych miest histórie Peru doplnil svoje vysvetlenie či názor.

Dnes je Peru, po získaní nezávislosti v roku 1821 prešlo obdobiami nepokojov, finančných kríz ako aj obdobím stability a rastu. Je to rozvojová krajina asi so 40% úrovňou chudoby. S chudobou sa stretnete už v hlavnom meste Lima, kde sú na perifériách chudobné štvrte. Z dôvodu chudoby, je mesto zaraďované medzi tie nebezpečnejšie. Vstupy do obchodíkov, hotelov, všetko zamrežované, veľké zámky, železné tyče, v modernej časti Miraflores dokonca aj elektrické drôty. Po 13 hodinovom lete z Európy – z Amsterdamu na letisku dostanete prvú informáciu: všetky zlaté ozdoby treba zložiť a schovať. Rozhodne sa však nenechajte touto informáciou nejako zastrašiť. Ani služby tu nie sú na takej úrovni, ako ste zvyknutí z Európy.

Hlavné mesto Lima nie je len najväčším mestom Peru, ale je to po architektonickej stránke v podstate veľmi zaujímavé mesto. Má 8 miliónov obyvateľov a žije tu takmer 1/3 obyvateľov Peru. Založil ho pokoriteľ ríše Inkov – Francisco Pizarro. Za pozornosť rozhodne stojí koloniálne centrum mesta, hlavne námestie Plaza de Armas aj jeho okolie, kostol a kláštor San Francisco, prezidentský palác, hlavná katedrála ako aj ďalšie budovy z koloniálnych čias s prekrásnymi drevenými balkónmi. Rozhodne tu nehľadajte pozostatky Inkskej ríše. Tie tu nenájdete.

Po krátkej zastávke na pobreží Tichého oceánu sme sa vydali Panamerickou diaľnicou cez púšť a smerovali sme 230 km na juh od Limy do mestečka Pisco. Mestečko, ktoré má rovnaké meno ako typický peruánsky alkohol pálený z hrozna pisco. Pije sa čisté – pisco puro alebo s rozšľahaným bielkom. Po noci strávenej v hoteli v Piscu sme sa ráno v prístave nalodili na čln a smerovali na maličké ostrovy Islas Ballestas. Cestou sme videli paracasský obrazec El Candelabro, vyškrabaný do skaly na ploche 128×74 m. Jeho podoba trojzubca je viditeľná ďaleko od mora. Za kým účelom tu bol urobený? A kým? Tajomných miest je v Peru veľa a stále čakajú na svoje objavenie. Jedna z teórií pre trojzubec: ústredný navigačný bod planéty Zem určený pre mimozemské entity. Ostrovy Ballestas boli obsypané morskými vtákmi, tuleňmi, uškatcami, tučniakmi. V prístave domáci kŕmili pelikánov. Raj vtáctva.

Ale smerujeme ďalej. K miestu, ktoré už niekoľko rokov dráždi predstavivosť mnohých ľudí a predsa otázky, kto, kedy, prečo nie sú stále zodpovedaná. Mysteriózne obrazce v Nazce. Tajomné obrazce a línie sú stále jednou z najväčších záhad Južnej Ameriky a od roku 1994 sú súčasťou dedičstva Unesco. Aký je ich význam a pôvod? Obrazce vznikali už počas doby kultúry Paracas, najväčší rozkvet však bol v polovici obdobia Nazca, asi roku 450 n.l. Po zániku kultúry Nazca (600 n.l.) už žiadne nové obrazce nevznikli. Prehliadka je možná jedine z oblakov, a tak nasadáme do maličkého lietadla Cessna a odpútavame sa od zeme. Okamžite človek prestane rozmýšľať nad záhadnými obrazcami a snaží sa len vydržať a zároveň uvidieť aspoň jeden obrazec. Veľmi pomohla krátka inštruktáž a leták s umiestnením a tvarom obrazcov. Ak nájdete a spoznáte prvý, už nie je problém. Objavenie z výšky lietadla je úžasné. Vidíme všetky obrazce, kolibríka, opicu, úžasného pavúka, astronauta. Neuveriteľné. Po 40 minútach pristávame a adrenalín je na vrchole. Prespíme v Nazce v útulnom hoteli, ktorý pôsobí priam neuveriteľne v prostredí mesta, ktorým prechádzame. Obrazce sú na ploche až 220 km2, niektoré priame línie sú dlhé aj 50 km. Napríklad 45 m veľký pavúk je skutočne žijúcim druhom, presná kresba s natiahnutými nohami, kde je reprodukčný orgán na špičke, ktorý je vidieť len cez mikroskop. Zaujímavé, však? Teórie k obrazcom sú rôzne, napr. ústredný anténny systém. Prečo Nazca? Je to miesto na Zemi, ktoré dlhodobo zostáva bez zmien a znaky je možné aj 3 D identifikovať. Bytosti, ktoré obrazce vyvinuli putujú vesmírom a dohliadajú na planéty, kde má prísť k deštrukcii. Položme si vlastné otázky, nechajme sa unášať vlastnou fantáziou, každý vnem je správny, je určený len nám.

Ale putujeme ďalej. Balenie, vstávanie, už spíme v treťom hoteli. Pokračujeme k mestu Arequipa, miliónovému mestu, ktoré leží v príjemnej klíme vo výške 2325 m pod majestátnou sopkou El Misti, ktorú sme videli priamo z okna hotela. Mesto, ktoré tiež chráni Unesco. Cesta bola ťažká, viedla cez púšť a nehostinnú krajinu. Z nadmorskej výšky 600 m sa dostávame stále vyššie a vyššie. Arequipa – „Ciudad Blanca“, Biele mesto. Toto mesto nám bolo odmenou za ťažký presun. Mnohé budovy sú postavené z bieleho sopečného tufu, takže preto to označenie biele mesto (alebo preto, že v 16. storočí tu žili Španieli s bielou pleťou?). Pýchou mesta je predovšetkým veľkolepé námestie (ako všetky námestia v Peru má názov Plaza de Armas) ako aj barokové kostoly postavené v prekrásne zdobenom mestickom štýle.  Prehliadka mesta Vás veľmi poteší, a tak zabudnete na dlhý a nepríjemný presun. Rozhodne nezabudnuteľný pre mňa bude aj špeciálny džús na tržnicu z rozmixovanej žabky. Chce niekto ochutnať? Kláštorný komplex Santa Catalina očaril, modré a oranžové farby, priam katalógové pohľady a zákutia. Inkská ríša však stále mlčí. Ako keby tu nikdy Inkovia nežili. Nie sú tu žiadne pozostatky, dá sa úplne vymazať nejaká civilizácia a kultúra? Stále viac a viac túžim po inkských stopách.

A zase balíme. A stúpame vyššie. Čaká nás jazero Titicaca. Cesta z Arequipy bola oveľa príjemnejšia a zaujímavá. Krajina sa zmenila, stúpali sme do hôr a kulisu nám robili sopky El Misti, Picchu Picchu a Chachani. Na rozľahlých pláňach sa pásli vikune a lamy, takže sme sa tešili prvými pohľadmi na tieto pre nás exotické zvieratá. Neuveriteľná krása. A fotíme sa pri tabuli, ktorá hlása výšku 4258 m. Nuž a prvé zistenie, čo je to riedky vzduch. Len žiadne prudké pohyby. Altiplanom – náhornou plošinou teda smerujeme k najvyššie položeného splavnému jazeru sveta. Jazero Titicaca leží vo výške 3820 m, dve tretiny jazera ležia na území Peru a tretina patrí Bolívii. Pri jazere sa stretávajú dve najväčšie kultúrne okruhy Peru a Bolívie – kečuánsky a aymarský. V jazyku kečua znamená jazero Titicaca „šedá skala“, v reči Aymarov „skala pumy“. Indiánska legenda hovorí, že deti boha Slnka Manco Capac a jeho sestra Mama Ocllo vystúpili z hôr jazera a založili Cuzco a celú generáciu Inkov.

Ubytovali sme sa v hoteli v meste Puno a vyrazili na plavbu po jazere. Neuveriteľne nádherná farba vody, v ktorej sa odrážali oblaky plávajúce po oblohe. Plavili sme sa k jedinečným plávajúcim ostrovom z rákosia Los Uros. Z rákosia – totora – majú postavené ostrovy, domy, člny. Vystúpiť a chodiť po takomto ostrove je naozaj zážitok. Naozaj je pod nami 17 m hĺbka.  Na ostrovoch žijú Indiáni, z ktorých asi 50 rodín sa kontaktuje a žije z turistov, a asi 20 rodín si uchováva svoj pôvodný život a nepripustí k sebe turizmus. Tak či tak, život pôvodných Indiánov je už veľmi ovplyvnený. Uruovia boli kedysi veľmi hrdým a nezávislým kmeňom. K pôvodu Uruov sa viaže veľa záhad. Jedna legenda hovorí, že pochádzajú z hviezd. Posledný pravý Indián kmeňa Uros bola žena, zomrela v r. 1959.

Snažíme sa aklimatizovať na nadmorskú výšku a ráno nás čaká presun do Bolívie, do mesta La Paz. Cesta popri jazere Titicaca je krásna, v raňajšom slnku sa jazero trbliece ako strieborná tácka. Prechod bol veľmi jednoduchý, v pravom slova zmysle. U drevených stolčekov „zmenárnikov“ sme si zmenili peniaze. Cestou do La Pazu navštevujeme najvýznamnejšiu indiánsku pamiatku v Bolívii – Tiwanaka.  Vidíme prvé kamenné stavby, rekonštrukcie pyramídy z nepálenej tehly Akapana. Tiwanaka je najvýznamnejšou predkolumbovskou kultúrou v Bolívii. Neobjasnená, fantastické dohady, že bola založená utečencami z Atlantídy. Mesto ležalo vo výške 3600 m a archeologický areál zaberá plochu 1000×500 m. Pyramída, Polopodzemný chrám, Slnečná brána – úžasné pamiatky.

Nateraz sa však rozlúčime pri Tiwanake a na ceste do La Pazu. V II. časti sa vrátime na vyhliadku nad mestom, ktorá patrí k tým najkrajším v Latinskej Amerike. Po návrate do Peru nám už budú Inkovia a ich odkaz bližšie. Tak dočítania priatelia, Inkovia na nás už čakajú.

Ľubica Šedivá

Foto: Autor

Lacné letenky Peru

Súvisiace články:

-Recept na žabí džús priamo z Peru

-Zápisky z Južnej Ameriky – PERU

-Potulky po Chile a Peru

Štítky: Bolívia, Peru

Článok bol pridaný dňa: Piatok, 2. Júl 2010 o 12:10 a je zaradený v rubrike Cestopisy, Cestovateľské tipy, Destinácie. Môžete sledovať všetky reakcie na tento článok aj formou RSS 2.0 . Môžete pridať komentár, alebo trackback z Vašej stránky.