Blog.pelikan.sk - Blog na cestách

Priznám sa, že v Tatrách som už nebola veľmi dlho, a to z jediného dôvodu – veľmi zlé služby. Priateľ sa však rozhodol, že pôjdeme vyskúšať Grand Hotel Kempinski na Štrbskom plese na Valentína, pretože počul  zatiaľ len samé chvály.

Cesta z Bratislavy do Nitry bola vcelku nebezpečná, na vlastné oči sme videli, ako jedno auto vbehlo do snehového jazyka, následne dostalo šmyk a už sme len videli, ako ho vynieslo mimo cesty, a ako tam v jarku urobilo otočku a chvíľu sa ešte v sneho šmýkalo zadnou časťou v smere jazdy…  Samozrejme,  o dosť sme spomalili. Po ceste sme ešte stretli zopár áut mimo cesty, ktoré zjavne zažili podobný adrenalín. Niektoré ani nevyzerali poškodené, tak snáď sa nikomu nič nestalo.

Mali sme šťastie a večer sme bez ujmy prišli na Štrbské pleso a plní očakávanie sme pozerali, ako bude hotel vyzerať. Na moje veľké a veľmi milé prekvapenie hotel už z vonku vyzeral veľmi príjemne. Veľmi pekne osvetlený vyzeral ako dom bohatiera z ruskej rozprávky. Auto sme odstavili hneď pred vchodom, kde už vonku utekal z recepcie mladý muž s vozíkom na našu batožinu, príjemne nás privítal, batožinu naložil a ponúkol sa, že nám auto zaparkuje. Vonkajšie parkovanie je zdarma a auto nám v prípade požiadavky do 10 minút privezú späť. Hotel disponuje aj garážou, ale vzhľadom na valentínsky víkend a fakt, že hotel bol do poslednej izby plný, mali plnú ešte aj garáž. My sme prichádzali až v sobotu a hotel sa zaplnil už v piatok.

Na recepcii nám hneď ponúkli welcome drink. Mohli sme si vybrať čaj, varené víno alebo šampanské. Varené víno bolo výborné – ani nie veľmi horúce, ani nie studené a ani nie kyslé, ani nie príliš sladké, také akurát.  Musím priznať, že na taký milý personál som nebola veľmi zvyknuta, asi musel prejsť tvrdou školou, a ako sme si neskôr všimli, v hoteli bolo veľa zahraničného personálu, ktorý pravdepodobne dohliada na ten slovenský a učí ho, ako sa správať ku klientom. Na recepcii nás privítal riaditeľ hotela, predstavil sa, podal nám ruky a zaželal nám príjemný pobyt – veľmi príjemné .

Ďalšie milé prekvapenie nás čakalo na izbe. Junior suite je síce bez balkóna, ale v prípade pekného počasia je z nej nádherný výhľad. Izba je priestranná, má samostatný malý šatník – čo som sa potešila, lebo konečne nebudeme mať bordel v izbe, ale len v šataníku, a keď ho zavrieme, nič nebude vidieť . Kúpeľňa bola tiež veľmi pekná, azda dve drobné veci, ktoré by som izbe vytkla sú tie, že WC je súčasťou kúpeľne a je oddelené priesvitnými sklenými dverami, ktore keď už tam sú, tak by som ich spravila aspoň z mliečneho skla . A kúpeľni by som ešte vytkla vcelku slabé odvetranie. Veľmi milo ma prekvapilo, samozrejme, wifi pripojenie na izbe zdarma – teda v cene izby a vcelku kvalitné . Ako pozornosť hotela sme mali na stole čerstvé ovocie.

Celkom som bola zvedavá na večeru a opäť som bola veľmi milo prekvapená. Každopádne, keď je hotel plný, je dobré si urobiť na určitý čas rezerváciu, aby ste zbytočne nečakali v rade na uvoľnenie stola. Prvý večer podávali iba valentínske menu, čo znamená, že vybrať sme si mohli iba z cca 3 druhov hlavného jedla. Komletné menu malo 4 chody – predjedlo, polievka, hlavné jedlo a dezert. Musím povedať, že polievka a hlavné jedlo – srnčí filet – boli pripravené výborne. Naozaj sme si pochutnali. Dezert sme vynechali, namiesto toho sme si šli do baru na drink. Bar, kde je živá hra na piáno a veľmi spríjemňovala atmosféru, je opät pekne zariadený. Architekt sa vyhral s detailami.

Na druhý deň ráno sme skoro nestihli raňajky, ešte že boli do 11:00. Snáď jediné, čo by som raňajkám mohla vytknúť, bol malý výber čerstvého ovocia. Zato som však bola veľmi milo prekvapená až 3 druhmi naozaj čerstvo vytlačených a neprisladzovaných džúsov – pomarančový, grepový a výborný mrkvovo-pomarančový. Bez problémov mi doniesli samostatne kávu a samostatne mlieko, aby som si mohla urobiť bielu kávu podľa vlastnej chuti. Okrem bufetových raňajok hotel ponúka možnosť doobjednať si napríklad aj omeletu s prísadami podľa vlastného výberu – v bufete však nájdete praženicu.

Musím povedať, že som zostala dosť zaskočená možnosťou objednať si raňajky pre dve osoby za 500 EUR. Ich súčasťou je jedno z najdrahších šampanských, kaviár a tiež hovädzina kobe. Produkcia takéhoto mäsa pochádza z Japonska a takéto mäso patrí naozaj k najdrahším vychytávkam v gastronómii.

Celkovo som z hotela zatiaľ nadšená a teším sa, že konečne aj na Slovensku a hlavne v Tatrách je miesto, kde sa budem vracať veľmi rada. Verím, že Kempinski je začiatok skvalitnenia služieb vo Vysokých Tatrách, aj keď latku posadili veľmi vysoko.

Po raňajkách sme sa vybrali na prechádzku a keďže môj bláznivý partner nedokáže len tak vylihovať – verte mi, nenudím sa s ním nikdy:), nahovoril ma na “staré kolená” na bežky. Od Kempinski sme sa prešli pešo krížom cez pleso k hotelu FIS (Kempinski ponúka transfer pre hotelových hostí k lanovke a k hotelu FIS bezplatne), kde sme si prenajali v požičovni bežky – opäť na moje veľké prekvapenie veľmi milý pán v požičovni. Prenájom na celý deň stál 9 EUR komplet vrátane topánok. Marek si robil srandu a nahlas sa usmieval,  že je zvedavý, koľkokrát padnem, kým sa to naučím. No, a ja som si v duchu hovorila, že veď to nemôže byť ťažké. HA, tvrdo som dopadla hneď po tom, ako som si zapla bežky a pokúšala sa urobiť prvý “krok”…  No, a potom prišla väčšia sranda… Dole kopčekom… tak akože dopadla som opäť tvrdo a to bol len malilinký kopček… Pri ďalšom “kopčisku”, ktorý by som na normálnych lyžiach preletela ako neriadená strela, som zastala a povedala som, že nejdem ani za nič…  To by som nebola ja, keby som to tak rýchlo vzdala, takže hor sa dole kopčekom do čo najväčšieho podrepu, aby som udržala rovnováhu. Hurá! Nespadla som! Bežkovať ale nie je vôbec žiadna sranda, je to poriadna makačka. Ale výborná zmena, namiesto prechádzky po jazere sme po ňom bežkovali. Počasie bolo nádherné, svietilo slniečko, takže sme sa aj pekne spotili, po dvoch kolečkách mi to už aj celkom išlo, akurát tá kondička… A už som zvládala aj malé kopčeky .

Trošku som bola sklamaná, keď sme sa o cca tri a pol hodiny vrátili o pol tretej na izbu a nebola ešte uprataná, ale chápem, že aj tie luxusné hotely, keď majú úplne vypredané, že nestíhajú. Pracujem v cestovnom ruchu a hovorila som s veľa majiteľmi, ktorí všetci pripúšťajú, že v prípade, že majú hotel plne obsadený, nevedia garantovať také služby a v takej rýchlosti, ako sú klienti zvyknutí, keď je hotel vypredaný na 70 a menej percent. Len v tých naozaj najluxusnejších hoteloch na svete rataju s tým, že na každých dvoch ľudí musí byť k dispozícii aspoň jeden človek z personálu. Ale v tom prípade si pripravte 1000 a viac eur na noc za normálnu izbu, nie za apartmán. Stačil jeden krátky telefonát o tom, že z izby opäť odchádzame na dve hodiny a všetko bolo vyriešené. Kým nám izbu upratali, využili sme spa vrátane bazénu a rôznych druhov sauny a ja som si dopriala masáž tváre a pedikúru. Spa, bazén a zariadenie je určite veľmi príjemné a pekné. Čo sa týka pedikúry, stále to nie sú tie veľké pohodlné kreslá, na ktoré natrafíte na každom rohu v USA, ale kozmetička bola príjemná.

Pobyt v tomto hoteli hodnotím veľmi pozitívne. Som rada, že aj v Tatrách sú už dostupné výborné služby a veľmi dobrá kuchyňa.

Tatiana Kyseľová

Foto: Autor

Štítky: Slovensko

Článok bol pridaný dňa: Streda, 24. Február 2010 o 14:17 a je zaradený v rubrike Cestopisy, Cestovateľské tipy, Destinácie, Hotely a ubytovanie, Made in Slovakia, Recenzie hotelov. Môžete sledovať všetky reakcie na tento článok aj formou RSS 2.0 . Môžete pridať komentár, alebo trackback z Vašej stránky.