Blog.pelikan.sk - Blog na cestách

Takže toto by mala byť story o Južnej Amerike, kde som strávil necelý mesiac. Skladá sa z mojich mailov, ktoré som Rasťovi periodicky posielal z tohto slnkom zaliateho andského kontinentu.

Peru

Lima

Mesto vyzerá ako úplne rozbitá cigánska dedina, akurát s peknými kostolíkmi, ktoré tam vystavali ešte Španieli v rámci šírenia kresťanskej viery a drvivého útlaku inkského náboženstva a hlavne Boha slnka . Každý druhý, temer až prvý vagen je taxík, na toto sa hlavne využívajú Daewoo Tico, ktoré v rámci nižšej kvality vyzerajú často úplne na sračky… Celé mesto vyzerá rozbité, všetky budovy by potrebovali nielen namaľovať, ale aj nové omietky. Môžu za to časté zemetrasenia, ktoré dali riadne na frak pôvodnej koloniálnej architektúre. Boli sme na takej vyhliadke na kopci, odkiaľ je úžasný výhľad na celé mesto a hlavne na jeho slumy, ktorých je obrovský počet a postupne požierajú celé mesto. Sú poskladané z tehál, neomietnuté a buď nemajú alebo majú veľmi chabú papundeklovú strechu, keďže v Lime skoro vôbec neprší. Traduje sa, že v Lime je pomerne velikánska kriminalita a cez niektoré štvrte nám kázali zavrieť všetky okná na vozidle. Zato Peruánci vyzerajú byť milí ľudia, sú menšieho vzrastu (tak do 160 cm) a zavalitejšej postavy, takže sa tu cítim ako estrádny umelec na chodúľoch, a topánky mojej veľkosti (47) sú tu sci-fi.

Cusco

Z Limy sme leteli do Cusca, bájneho mesta Inkov a bývalého centra Inkskej ríše. Tá je oveľa krajšia ako Lima, plná pamiatok a krásnej architektúry. Let bola sranda, mesto je v 3400 m.n.m a lietadlo pristáva medzi dvoma kopcami, slabšie povahy alebo tí, čo sa boja lietania, by si asi lovili h…á zo slipov: jednak pri turbulenciách nad horami ako aj pri klesaní popri kopcoch smerom na letisko . V Cuscu je dodnes veľa domov postavených na základoch a stenách, ktoré zhotovili pôvodní Inkovia,  a len vrchné poschodia postavené väčšinou z dreva Španielmi im dávajú koloniálny vzhľad. Inkské steny sú poskladané z kvádrov zo sopečnej horniny a nie je na ne použité žiadne murivo, čo im dáva veľkú variabilitu v oblasti, kde sú časté zemetrasenia. Boli sme kuknúť všetky tri hlavné kostoly a hlavné námestie Plaza De Armas s najväčšou (samozrejme kresťanskou) katedrálou, ktorú tam zanechali Španieli. A prvý kontakt s peruánskou kuchyňou sa vydaril: je skvelá! Jedia veľa zeleniny aj rybacích potvor, ako juice servírujú väčšinou čerstvo lisované pomaranče alebo limonádu z ozajských citrónov. Pili sme aj miestny dunihlav „Pisco“, ktorý okrem chľastu obsahuje aj bielko, limetu a škoricu + niečo horké a dosť som sa namlel po dvoch kúskoch… Ku kuchyni sa ešte dostaneme neskôr .

Nasledujúce zápisky až po Machu Picchu sú opisom prvého výberu zo sady inkských ruín, ktoré sme mali možnosť vidieť v okolí Cusca.

Saqsaywaman

Prvá ruina, čo sme videli, jedna z najväčších pevností Inkov, ktorú aj chceli Španieli zbúrať, ale je taká mohutná, trojposchodová a nepriehľadnuťeľná, že sa to proste nedá a teda sa z nej veľa zachovalo. Celá je postavaná z už spomínaných kamenných kvádrov, typických pre inkské stavby, čo sú nepravidelne na seba poukladané sopečné šutre velikánskych rozmerov. Vedátori zo všetkých kútov sveta si dodnes lámu hlavy, ako ich tam dolifrovali, keďže v horskom teréne sa moc po brvnách prepravovať nedalo (Inkovia nepoznali koleso) a ešte väčšia záhada je ich opracovanie. Každý šuter má iný rozmer a pri stavbe tradične nie je použité žiadne murivo, skrátka sú na seba poukladané presne na chlp. Jedno poschodie pevnosti má asi 3 – 4 m, a tak dobyvateľom akurát tak spľasol banán, keď dobili jedno a čakali ich ďalšie dve, plné ozbrojených Indiánov s prakmi a kopijami. Pevnosť bola skoro nedobytná a vzhľadom na konštrukciu aj perfektne odolná voči zemetraseniam. Traduje sa, že v samotnom Cuscu za 500 rokov padli aj dve sady stavieb, kým Saqsaywaman si dodnes veselo kempuje na kopci nad Cuscom . Proste parádna ukážka Inskej ríše.

Q’enqo

Pôvodne obetisko, ruiny sú tvorené z erodovaných šutrov a v jednotlivých kvádroch sú vytesané kanáliky, do ktorých sa nalievala krv, buď z lamy alebo z človeka a tak isto aj ich kukuričné pivo (Chicha). Podľa toho, ktorým kanálikom v skale to, čo sa tam nalialo, dotieklo – bola buď dobrá alebo slabá úroda + stredný kanálik znamenal, že bude pekné počasie na Machu Picchu . Čiže aj meteorologická stanica to bola. Dolu pod obetiskom je malá jaskyňa s vytesaným sedákom, kde bola uložená múmia Inku, čo bol ich naj najvyšší boh a mali k nemu absolútnu úctu. Inkovia nepoužívali veľmi ľudské obete, ale z času na čas obetovali 200 mladých chlapcov a dievčat z rôznych provincií, vždy pri príležitosti inaugurácie nového Inku. Detváky nesmeli mať žiadne materské znamienka, takže by som z toho v pohode vyplával…

Pisac

Pisac je mestečko pri Cuscu a všade v sprievodcoch píšu, že je známe hlavne svojím nedeľným trhom.  Miliarda stánkov – niečo ako stanové mestečko v základnom tábore pod Everestom, kde sa dá kúpiť všetko: od suvenírov každého druhu až po svetre z lamej vlny a pre mňa najsexi bol trh žranice, ovocia a zeleniny. Po okolí bola kopa stolov, kde indiánky a staré ženy z Pisacu vyvárali miestne dobroty – plnené papriky so všetkým možným, cestoviny, mäsové mazanice a veľké množstvo polievok. Síce je možné, že by som sa po požití niektorých dobrôt dobre dosr.., ale paráda, toto mať u nás – tak som tam každý deň minimálne na plnené papričky a miestnu mäsovú polievočku z quincha, čo sú krúpy, ktoré rastú iba vo výške nad 2000 m.n.m. Kúpil som si aj miestnu kukuricu, ktorá je asi dvakrát tak veľká ako naša a servírujú ju so zelenou štipľavou omáčkou. Samozrejme, hneď vedľa boli stoly s lamím mäsom, koše s rybami a nepreberné množstvo babiek so šialenými zeleninami, parádne pomaranče, banány, papaya, limety, zemiaky asi 8 druhov, kukurica asi 20 druhov, korenia, blablabla – všetko, na čo si len pri pohľade na obrobené pole človek dokáže spomenúť. Proste masaker. Vybral som sa aj medzi trhových predavačov suvenírov + handier, a kúpil origoš svetrík z alpacy čiže lamej vlny, ktorý som veľmo scel, takže už môžem aj skapať, svetrík mám. Pisac je známy, samozrejme, aj svojimi inkskými ruinami. Kilometre štvorcové terasových políčok, kde pestovali (žranicu nie koku ), veľký chrám, obranné postavenia a všetko lokalizované v kopci, takže výhľady ako víno. Pisac, jeho trh a jeho majestátne ruiny mi veľmi prirástli k srdcu a je to asi môj favorit, čo sa prehliadky ruín Inkskej ríše v okolí Cusca týka .

Ollantaytambo

Z Pisacu sme išli do Ollantaytambo, čo už je mesto v “Sacred Valley of the Incas” Odtiaľ je vlakové spojenie (Peru Rail – niečo ako naša lokálka rútiaca sa 70 – 80 kilometrovou rýchlosťou) do Aguas Calientes, čo bolo pôvodne pueblo pod Machu Picchu. Tvorí ho hlavná nesmierne turisticky pôsobiaca ulica plná hostelov a reštaurácii, ale sú tam aj termálne pramene, kde sme sa boli omočiť a ktoré, prisahám, smrdia ako slepačia polievka. Ešte šťastie, že sa tam občas mihla nejaká Brazílčanka či Španielka v dvojdielnych plavkách, takže bolo celkom príjemne. Ollantaytambo je mesto, kde sa Inkovia stiahli po tom, ako Španieli zákerne popravili hlavného inkského vládcu: Atahualpu. Opäť terasové políčka a uzavreté sedlo s obrannými pozíciami, kde Inkovia perfektne využili spriaznené kmene, ktoré vedeli narábať s lukmi a sami pekne podkúrili Španielom so svojimi známymi prakmi a kopijami. Väčšina súčasného Ollantaytambo je lokalizovaná presne tak ako za inkských čias. Nie nadarmo to bolo posledne útočisko Manca Capaca, ktorý nielen že odolal nájazdom Španielov, ale ešte aj prehradil blízku miestnu rieku Urubamba, čím ich vytopil, takže sa museli stiahnuť a došli mu naložiť až o rok, keď sa z toho spamätali.

Nabudúce: Zápisky z Južnej Ameriky – PERU II. (Machu Picchu, Chinchero, Lago Titicaca)

Milan Krč-Jediný

Foto: Ján Krč-Jediný

Letenky Peru

Súvisiace články:

-Potulky po Chile a Peru

Štítky: Cusco, Lima, Peru

Článok bol pridaný dňa: Pondelok, 11. Január 2010 o 16:17 a je zaradený v rubrike Cestopisy, Cestovateľské tipy, Destinácie. Môžete sledovať všetky reakcie na tento článok aj formou RSS 2.0 . Môžete pridať komentár, alebo trackback z Vašej stránky.