Blog.pelikan.sk - Blog na cestách

La Paz

Je administratívne hlavné mesto Bolívie, pričom Bolívia má vlastne hlavné mestá dve , druhé je Sucre, ale v La Paz je aj kongres a sídli tam prezident (Evo Morales), takže sme boli v tom pravom. Mesto je usadené v kotline pod Altiplanom a je 3600 metrov vysoko. Je to najvyššie položené hlavné mesto na svete. V kotline žije milión ľudí a na planine Altiplano, kam La Paz expandoval, je ich ďalší milión. Pohľad na mesto je, ako keby ste si spravili praženicu z lysohlávok. Úplný párok, ako keby ste narúbali Prahu okolo takého 10-násobne zväčšeného Štrbského plesa, okolité kopce&brehy kotliny sú zastavané cca dvoj-troj poschodovými budovami a v centre je pár mrakodrapov, čo je tuším súčasť finančného centra mesta. Nadmorská výška sa prejavuje tým, že cítim každé schody, ktoré vybehnem do hotela na izbu a traduje sa, že keď ide o futbal, La Paz je doma neporaziteľný. Tu som si uvedomil, že “to neukouříš, Bohumile” a bežať by ste tu skúsili iba raz.

Premávka je úplne šialená, La Paz by bola nočná mora všetkých autoškôl, skoro všetko je tu do kopca a stúpania sú tu asi ako na ten najväčší kopec smerom na Terchovú či Párnicu. Rozbiehanie do kopca vyžaduje osobitý kumšt a keď pozerám na staré americké autobusíky Ford a Dodge z 50.-tych rokov, ako sa štverajú hore do ulíc, je to úplná halúzka. Špecialisti na brzdové obloženia a prevodovky (používa sa väčšinou prvý a druhý stupeň) sú tu úplní králi . Pravidlá skoro neexistujú, jediné dve hlavné sú: nepusti nikoho pred seba, a keď ideš cez križovatku (na červenej sa stojí iba výnimočne), trúb. Ešte som asi v živote nevidel viac mikrobusov ako tu (Toyota Hyace, poväčšinou).

O La Paz sa traduje, že má najväčší pouličný život na svete. Všetko sa odohráva na ulici, každý tovar je vyvalený na chodníku, babky predávajú čerstvé pečivo pri dymiacej smogovej hlavnej ceste a chodníky v podstate slúžia na rozloženie stánkov z rôznymi pakšamietami. Namakaní sú pouliční predavači džúsov, za dve bolivianos (6 Sk) vám cica namieša drink z čerstvého ovocia, ktorý keď vypijete, dostanete ďalší pohár (môj favorit bol narancha – papaya). Paráda. Reštaurácie tu skoro nie sú, keďže miestni do nich v živote nechodia, keď sú, tak sú 10 krát drahšie a ponúkajú to isté (a väčšinou horšie) jedlo ako to, čo dostanete na ulici, resp. v miestnych vývarovniach. Živili sme sa tu väčšinou kurencami, je tu dosť krútiacich sa grilov, kde sme si dali za pár šupov 1/4 kurčaťa so zeleninou, banánom a ryžou, niekedy po jedle ešte prinesú tanier s kuracím vývarom. V rámci návštevy La Paz sme boli aj na Cachaltaya, čo je kopec 5400 m.n.m. a je to môj výškový rekord, aspoň zatiaľ .

Salar De Uyuni

Z La Paz sme absolvovali 12 hodinový presun busom do Salar De Uyuni. Bus mal pneumatiky ako traktor (prisahám) a bol to v zásade kamión Volvo z nadstavbou autobusu . Salar De Uyuni, čiže soľná púšť rozprestierajúca sa medzi Bolíviou a Chile je tuším považovaná za najväčšiu prírodnú zásobáreň draselnej soli na svete (10 miliárd ton soli) a jednoznačne je najväčšou kopou soli, ktorú som v živote videl. Myslím, že sa vie, že keď sa dvíhali Andy, tak tam uväznili kus mora, ktorý nemal žiadny sladkovodný prítok a hlavne odtok, a teda pomaly schol a schol až z neho ostala najväčšia soľná pláň na svete (10,582 km²). Je to strašne krásny prírodný úkaz. Keďže človek z našich končín je zvyknutý, že biele je sneh, má pocit, že je niekde na severnom póle. Akurát že nie je, keďže slnko praží ako na poctivej púšti, a keď si strčíte do papule to, po čom kráčate, je to slané. Je to jedna z najväčších bielych plání, aké som kedy videl a úpne celé je to slané, resp. zo soli. Bez slnečných okuliarov by tu bol zo mňa Stevie Wonder ako vyšitý. Keďže v noci klesnú teploty na okolo 0 stupňov, ba aj menej, tak povrch vytvára šesť&sedem- uholníkové kvázi benzénové jadrá a nimi je pokrytá celá púšť. Zvláštny pocit uháňať si to po dokonale hladkej panvici zo soli a zrazu sa tam vynorí ostrov plný kaktusov, kde sme obedovali. Parádna vec – je až neskutočné, čo príroda dokáže vytvoriť, predbiehacie manévre našej staručkej Toyoty Landcruiser na bielej pláni spôsob orientácie (asi ako v polárnych oblastiach) je úžasný. Mali sme aj zastávku pri Soľnom hoteli, čiže hoteli, ktorý je robený celý zo soli že áno, za xvilu s tou soľou už začnem byť otravný . Soľná púšť patrí medzi to najlepšie, čo som tu zatiaľ videl (priamy konkurent Machu Picchu) a už len kôli tomuto sa sem oplatilo ísť.

Laguna Colorada

So Salaru sme pokračovali smerom k Laguna Verde, kde sme spali v lodgi (v noci mínus neviem koľko, skoro mi tam zmrzla riť) a Laguna Colorada, čo je slané jazero známe svojimi plameniakmi a červenkastou farbou, ktorú zapríčiňujú kôrovce. Cesta k Laguna Verde (ináč prírodnej rezervácii) sa dá prirovnať k ceste po zemiakovom poli – proste poľná a lesná cesta neudržiavaná a miestami kaňon z parádnych šutrov, kedy mi viackrát oplieskalo hlavu o strop a miesto, kde vás nikto nemá šancu zastaviť za rýchlosť keďže viac ako krokom sa niekedy nedá . Spí sa opäť v lodgi pod toľkými vrstvami, ako sa len dá, keďže kosa v noci je nesmierna. Z Laguna Colorada sme pokračovali cez gejzíry okolo 4800 m.n.m. (sírne, smrad ako v Carihrade). Prvýkrát som videl gejzír, je to taká kopa dymiacich šutrov a občas niektoré vytvoria bazén, kde buble také blato. Najteplejšie majú 140 stupňov, takže keby ste tam skočili hlavičku, ošúpe sa vám banán ako roleta. Od gejzírov je už len skok do Chile, opäť krížom cez Altiplano a Salar De Atacama - čiže cez púštnu krajinu (soľ vystrieda hlinená púšť) s krásnymi kopcami, poväčšinou vyhasnutými vulkánmi. Pri jednom vulkáne sú teplé pramene, kde sa dá omočiť, a kde som sa kúpal v slipoch za medzinárodnej hanby, keďže plavky som mal vo veľkej batožine, no opäť, stálo to za to.

Milan Krč-Jediný

Foto: Ján Krč-Jediný

Letenky Bolívia

Súvisiace články:

-Hotel zo soli: Prosím, neoblizovať!

Štítky: Bolívia

Článok bol pridaný dňa: Štvrtok, 21. Január 2010 o 8:35 a je zaradený v rubrike Cestopisy, Destinácie. Môžete sledovať všetky reakcie na tento článok aj formou RSS 2.0 . Môžete pridať komentár, alebo trackback z Vašej stránky.