Blog.pelikan.sk - Blog na cestách

…že Keňania šetria tam, kde by ste to najmenej čakali…

O tom, že v Keni vládne prezamestnanosť, sa veľmi rýchlo presvedčí každý. V supermarkete vám osobitní zamestnanci uložia nákup do igelitovej tašky a ďalších desať ich vidíte ponevierať sa pomedzi regály, pretože tovar už dávno vyložili. Na benzínovej pumpe nemusíte vôbec vyjsť z auta, v cene benzínu vám zamestnanec (jeden z mnohých) natankuje, umyje predné sklo a svetlá, skontroluje tiež všetky kvapaliny a donesie účtenku, aby ste mu z pohodlia svojho auta zaplatili toľko, koľko vidíte na počítadle pumpy. Tiež úplne bežne vidíte reštaurácie a bary, kde je viac čašníkov ako hostí. O stavbách sa už ani netreba zmieňovať, polovica robotníkov je do počtu a celý čas podopiera náradie.

Ale hoci sú Keňania „rekordmeni“ v balení všetkých nákupov do igelitových vreciek, vrecúšok a tašiek, predsa sa nájdu oblasti, kde sa šetrí.

Tak napríklad lieky sa v lekárňach vydávajú na kusy, a nie na balené škatuľky. Teda dostanete napríklad balenie s kapacitou desať tabletiek, šikovná lekárnička vám tam ale už prihodí ďalších päť – presne podľa predpisu doktora. Takže žiadne plytvanie, odkladanie a vyhadzovanie liekov.

Verejné dopravné prostriedky sú upravené tak, aby sa v nich odviezlo o približne tretinu až polovicu ľudí viac, ako by sa odviezlo u nás. V mestách, kde dopravu často usmerňujú a sledujú policajti, na jednom sedadle zvyčajne sedí jeden pasažier. Na vidieku je to už horšie a prevádzkovatelia miestnych minibusov sa snažia vyťažiť z jednej cesty čo najviac. A tak na troch miestach sedia štyria ľudia a ak cestujú aj deti, tak nie je nezvyčajné, aby sa na mieste pre troch nachádzalo hneď šesť pasažierov, nad ktorými sa skláňa sprievodca (ten, ktorý vyberá cestovné), pretože si už nemá kam sadnúť.

Niektoré banky v Keni vám pošlú bankový výpis až vtedy, keď máte dostatok transakcií na celú stranu A4. Ak nie, tak sa svojho mesačného výpisu nedočkáte a musíte si ho ísť vypýtať na pobočku. Tam vám ho bez problémov vytlačia – ale samozrejme za poplatok.

Sklenené fľaše sú tu skutočne až neskutočne recyklované. Až tak, že človek niekedy váha, či tá zájdená fľaša od Coca-Coly bola skutočne umytá a zároveň sa diví, ako sa komu podarilo hermeticky uzavrieť to neuveriteľne obité hrdlo fľaše.

…že každá tretia ruža predaná v Európe pochádza z Kene…

Jazero Naivasha je jedno z mnohých kenských jazier, ktoré sú príjemným víkendovým miestom tak pre Keňanov, ako aj pre turistov. Je obklopené kempami a hotelmi, z ktorých každý ponúka plavby po jazere a pozorovanie hrochov, ako aj výlety do blízkych národných parkov.

Aby sa človek dostal k ubytovacím zariadeniam jazera, musí prejsť maličkým mestečkom Naivasha a niekoľkokilometrovým úsekom lemovaným skleníkmi a barakmi pre robotníkov, ktorí sa venujú pestovaniu kvetov.

Kvety sú hneď po čaji a cestovnom ruchu najvýznamnejším sektorom kenskej ekonomiky. Tento sektor zamestnáva približne dvestotisíc ľudí a mzdy robotníkov tiež nie sú najhoršie na kenské pomery.

Pred niekoľkými desiatkami rokov žilo v okolí jazera približne tridsať tisíc ľudí a živili sa predovšetkým rybolovom. Dnes je to viac ako tristo tisíc, ktorí si našli prácu na jednej z viac ako päťdesiatich kvetinových plantáží.

Cesta ruže z Kene až ku spotrebiteľovi trvá približne päť dní: najskôr je odrezaná a zabalená robotníkom, ďalší deň absolvuje prevoz do hlavného mesta Nairobi na letisko, nasledujúci deň letí do Európy, ďalší deň je prepravená do jedného z veľkoobchodov, aby sa už v priebehu pár hodín dostala ku predajcovi a následne ku konečnému spotrebiteľovi.

Predaj ruží má však od spravodlivého obchodu (fair-trade) ďaleko. Až 40 % ceny smeruje do vrecka maloobchodníka, 15 % ide veľkoobchodníkovi, zatiaľ čo 25 % predstavujú náklady na dopravu a rôzne poplatky. Zvyšok, teda jedna pätina z ceny, patrí majiteľovi plantáže, ktorý musí z týchto peňazí zaplatiť dane, stroje, vodu, hnojivá a mzdy robotníkov. Aspoň v čase Valentína sa situácia mení, kedy v dôsledku nárastu dopytu profitujú hlavne majitelia plantáží, pretože ceny ruží stúpajú na holandských burzách až štvornásobne.

…že stará československá firma žne úspechy nielen v Keni…

Baťa mal celkom jednoduchú a predsa zaujímavú a odvážnu stratégiu. Topánky síce potrebujú všetci ľudia, ale najmä tí bosí. A tí sa nachádzali v toho času rozvojových krajinách sveta. A tak obrátil svoje investičné zámery (popri Európe) na Áziu a Afriku. Tam, kde boli ľudia skutočne viac bosí ako obutí a tam, kde náklady na výrobu topánok boli nepomerne nižšie ako v domovskej Európe.

Správnosť tohto predpokladu potvrdzuje súčasný úspech značky Baťa, a to nielen v Keni. Je rozšírená takmer v celej Afrike a je zárukou kvality a dobrej ceny.

Tu v Keni je popri značke Coca-Cola jednoznačne najrozšírenejšou. Prispôsobila sa totiž potrebám všetkých vrstiev obyvateľstva. Vo veľkých mestách nájdete obrovské predajne Baťa na tých najlukratívnejších predajných miestach a ponúkajú tovar pre strednú a vyššiu vrstvu. V malých mestečkách sa zase nad malým obchodíkom hrdo vyníma červený nápis Baťa a ponuka v ňom presne zodpovedá tomu, čo potrebujú miestni obyvatelia, ako aj obyvatelia blízkych dedín. Kontrast ponuky je neprehliadnuteľný: luxusné lodičky pre mestské panie verzus jednoduché a praktické cvičky vhodné na pasenie dobytka…

Veľkej popularite sa teší najmä kolekcia tzv. safari topánok. Tiež šikovný marketingový názov, keďže celá Keňa žije najmä z cestovného ruchu a safari do početných kenských národných parkov má na ňom významný podiel.

Čo je na tom celom najlepšie, je samotná fabrika, ktorú Baťa založil v Limuru – mestečku neďaleko Nairobi. Má skutočne strategickú pozíciu, kde nehnuteľnosti ešte nedosiahli prehnanú hodnotu ako v hlavnom meste, ale zároveň je tu koncentrovaná nevyčerpateľná pracovná sila. Keňania si teda obúvajú to, čo si sami vyrobili. Kenské topánky od Baťu sú tak svetlou výnimkou na kenskom trhu zaplavenom čínskym tovarom.

Edita Bednárová, terénna pracovníčka OZ Človek v ohrození v Keni

Viac článkov od pracovníkov OZ Človeka v ohrození nájdete tu

Štítky: Afrika, Keňa

Článok bol pridaný dňa: Streda, 21. Júl 2010 o 11:40 a je zaradený v rubrike Cestopisy, Človek v ohrození, Destinácie, Pelikán mix. Môžete sledovať všetky reakcie na tento článok aj formou RSS 2.0 . Môžete pridať komentár, alebo trackback z Vašej stránky.